Ťažké je opísať ako sa práve pierko cíti...
Občas opustené, niekedy šťastné.
Aj keď sa mi to niekedy štíti,
nechávam ho samé,niekde zablúdené.
Nie,že by som ho nechala blúdiť...
nedokázala by som to.
Ale lepšie nechať ho blúdiť ako smútiť,
ak nieje na to pripravené.
Áno,vlastne sa nechávam len tak sa prizerať a nič nevravieť, čo by som tým zmenila?
Teraz už viem,že asi nebola dobrá cesta,že som ho pred tým chránila...
Samo vie, čo je preň dobré, nepomôže si,
neopúšťam ho uplne, nechávam ho dozrieť
samé si cestu zvolilo, poletuje si...
Dúfam,že ten vietor nebude tak silno fúkať
aby sa mi nestratilo z nadhľadu...
Ale čo ak si myslí, že mu chcem zle a bere to z iného uhlu pohľadu?
Preklínam svet a modlím sa v niečo,
aby to niako zabralo,
V boha ? Osud? v hocičo ...
Len aby sa na zlú cestu nedalo.
Ťažko opísať čo práve cíti,
keď sa snažím pierko spraviť čisté.
Škoda,že nebolo pod mojím krytím,
veľmi ma trápi keď vidím ho dobité.
Preto nechám tomu voľný priebeh,
už raz prišlo od seba samé.
Tak ako opisuje pierko tento príbeh,
hoci by bolo špinavé a polámané...
Pritisnem ho k sebe, obíjmem,pohladkám
ak to bude treba.
Je mi jedno,čo hovoria ostatní,
budem tu vždy a stále pre teba...
Neviem vlastne prečo mi tak na tebe záleží
nepoznáme sa niako dlhý čas...
Ale ako rýchlo ten čas beží
oblúbila som si ťa a stali sa kamaráti z nás.
Niekedy viac ako kamaráti, pierko moje,
Neviem ako ti to opísať...
Veci čo sa stále dejú, city, pohlady tvoje,
nechcem nič,len navždy ťa obíjmať.
YOU ARE READING
PIerKO
RandomTrápi ma,že ľudia,ktorých máme radi nevedia sami nájsť svoj smer a ani si nevšimnú,že ich smer sa mení... Nedokážem opísať ako dokáže jedna vec pokaziť to,na čom vám naozaj záleží a pomaly si berie ďalšie a ďalšie. V tomto prípade sú to návikové lá...
