Laura Numerson
Keď Renth skončil so slovami,okolo ich sa rozlialo biele svetlo.Musela som zatvoriť oči,lebo svetlo bolo silné.Po chvíli zmizlo.Pozrela som sa na zem a tam som videla niečo nečakané.Bol tam papier.Zdvihla som ho a na ňom bolo napísané:
Nikdy som sa nechcel vrátiť.Priateľom pomôžem.Keď ste ma nezpoznali,potom som mal veľmi dobré utajenie.S pozdravom Renth Roof a pravým menom Whitefost.
Pozerala som na ten papier ako na ducha.Whitefost?Ten Whitefost,ktorý bol asi najvýznamnejší a najvzdelanejší čarodej v celom Inom svete. No potom zmizol.Dúfam,že to zvládnu.Verím im.
Luna Night
Keď biele svetlo zmizlo,konečne som sa mohla poobzerať.Všade boli ihličnany a clonili oblohu a slnku zabraňovali preniknúť cez ich ihličie.Jack už sedel a premeriaval si terén.Renth držal mapu?S kadiaľ ju vzal.,,Renth?",,Hmmm?",,Kde si vzal tú mapu?"Skôr než stihol odpovedať mu do reči skočil Jack.,,On nemá žiadnu mapu,Luna."Renth si šúchal koreň nosu a mal zatvorené oči.Zrazu ich otvoril a pozrel doprava.,,Nebudete sa vypytovať,budete ma poslúchať.Je to jasné?"Spýtal sa nás oboch.,,Okej."Povedal Jack a pretočil očami.Renth upramil pozornosť na mňa.Prikývla som.Potom otočil hlavu do prava a zaujal bojový postoj.Zrazu som ležala na zemi.Pozrela som sa hore a nado mnou sa týčil vlk.Bol sivý a varovne vrčal.Preglgla som.,,Ale,Mateo.Stále tá istá taktika.Začni používať mozog trochu."Vlk-teda asi Mateo-sa pozrel na Rentha a znova varovne zavrčal.,,Prepáč,že si ma nezpoznal."Rýchlo zažmurkal a jeho oči neboli hnedé ale belaso modré.Potom si rukou prešiel po vlasoch a mal ich strieborné.Podľa mňa doslova strieborné.Mateo zo mňa zliezol a zmenil sa na chlapca.Hnedé vlasy a jantárové oči.Na sebe mal sivé tričko a modré rifle.Čierne tenisky.,,Whitefost?Ty si ma ale vystrašil kamarát."Dali si svoj pozdrav alebo ako to mám nazvať.,,Ale Mateo.Nehovor mi že som ti chýbal."Odkašľala som si.,,No áno.Mateo zavedieš nás k však ty vieš."Žmurkol naňho.,,Ty si úplne dilino."On vykročil a Renth za ním.Pokynul nám aby sme išli.,,Mohol by si my predstaviť tých tvojich spoločníkov."Povedal Mateo aby prerušil ticho.,,Myslím,že to dokážu sami."Povedal Renth-alebo Whitefost-a pozrel sa na nás.,,Ja som Jack."Ozval sa prvý Jack.,,Dobre,človek."Povedal Mateo.,,A ty?"Spýtal sa ma.Zavrčala som.,,No dobre inak.Čo si zač?",,Zaujímavá otázka."Povedala som a pozerala doprava.,,Ty to nevieš?",,No predstav si."Povedala som už trochu naštvane.,,Spýtame sa Blackfosta."Povedal Mateo.,,Akokeby on niečo vedel."Zamrmlal Whitefost.,,Ale no.Ty si aj tak lepší."Povedal Mateo a drgol ho ramena.,,Mohli by ste nevedomému-teda mne-všetko vysvetliť.Už ma to nebaví."Povedala som.,,Blackfost je jeho brat.Tak trochu sa nemajú v láske."Prikývla som že chápem.,,Akokeby mňa mal niekto v láske."Zašepkala som si pre seba a zaťala ruky v päste.Zrazu som začula puknutie konára neďaleko nás.Zamrzla som v pohybe.Pred očami sa mi mihol obraz že na mňa niekto skočil.Neviem prečo som sa prikrčila a počula dopadnutie.Bol to čierny vlk.Mal modré oči ktoré ma prepaľovali.Pohľad som mu opätovala.Narovnala som sa.Nie som predsa korisť.Som rovnocenný súper.
Cítila som zmenu.On bolestivo zakňučal a utiekol preč.Pozrela som sa na pravú stranu a Mateo,Jack a Whitefost boli zahnaný do kúta.Zrazu k nim prišiel čierny vlk a zavil.Oni sa pozreli na mňa a ostatný vlci utiekli preč.,,To bolo čo?"Spýtal sa Jack.,,Tiež by ma to zaujímalo."Povedal Mateo.,,Vieš čo je zaujímavé,že aj ja."Povedala som trochu hnustným tónom.Whitefost zostal ticho.Niečo mi tu nesedelo.Zrazu ma strašne rozbolela hlava.Oprela som sa o strom.Počula som hlasy,no boli strašne vzdialené.Utiekol som!Nájdem si ťa!Dodržím svoje slovo! Povedal chlapčenský hlas ako minule.Zrazu som tie vzdialené hlasy počula zreteľnejšie.,,Si v pohode?",,Haló vnímaš?"Pozrela som sa na Jacka a Matea predo mnou.,,Fyzicky alebo pschychicky?"Zašepkala som.,,Je v pohode."Povedal Jack a zasmial sa.,,Pokračujeme."Povedal Mateo a kráčal ďalej.My za ním.Kráčala som vedľa Whitefosta.,,Viem,že niečo vieš.Tak mi to povedz."Povedala som tak,aby to počul iba on.,,Neviem o čom to hovoríš."Hral sa na nevedomého.,,Ale toto čo za chvíľu urobím.Si za to môžeš sám."On na mňa nechápavo pozrel.Strelila som mu päťstovku do tváre.Ruka ma strašne zaštípala.Spadol na zem,ale rýchlo sa postavil a zrazu okolo mojich nôh sa omotali korene stromov.Snažila som sa z nich dostať,no nešlo to.,,Prečo si to urobila!?Zbláznila si sa!?"Spýtal sa nahlas.,,Ja tu celú cestu všetkým neklamem do očí!!"Povedala som nahlas tentoraz ja.K nám pribehli Mateo a Jack.,,Čo tu vyvádzate!?"Spýtali sa naraz.,,Ona ma bezdôvodne udrela."Predbehol ma Whitefost.,,Mám na to tisíc dôvod."Sykla som po ňom.Zrazu som cítila horúčavu.Mysľou som ju premiestnila do nôh.Korene sa rozhoreli a zmenili na popol.Oni na mňa z úžasom pozreli.,,To je nemožné!!!"Povedal Whitefost.Zrazu som sa cítila strašne slabá.Zavrela som oči a nechala sa unášať spánkom.
____________________________________________________________________________
Zacítila som tupú bolesť hlavy.Otvorila som oči a znova som ich musela zatvoriť pre jasné svetlo.Keď som si na svetlo zvykla poobzerala som sa.Bola som v izbe a svetlo pochádzalo z lampy.Ležala som na posteli.Bola tu skriňa z tmavého dreva a nočný stolík z toho istého dreva.Prestala som vnímať bolesť hlavy a zvedavo obzerala okolie.Svetlo sa zničohonič vyplo.Cítila som ako som so sebou trhla a pri tom sa neposunula ani o milimeter.Posadila som sa a hľadala niečo iné.No nič také som nezazrela.Zvesila som nohy z postele a postavila sa.Matne som videla sviečku na nočnom stolíku.Napadlo mi že to môžem skúsiť znova.Veď predsa píšem,tak nejaká predstava ako to urobiť by tu bola.Natiahla som ruku ku sviečke a snažila sa ju zapáliť(mysľou samozrejme).Prestavila som si ako krásne horí.Cítila som zvláštnu vlnu energie v rukách.Zrazu som na viečkach zacítila svetlo.Otvorila som oči a........ta sviečka naozaj horela!V úžase som otvorila ústa a prekvapene zaklipkala očami.,,Tak a máme dôkaz."Povedal neznámi hlas.Trhla som zo sebou a pozrela na cudzinca.Bol strašne podobný Whitefostovi,ale s pár rozdielmi.Veď obidvaja pri sebe stáli.Všetci sa na mňa s úžasom pozerali(okrem cudzinca).Podozrievavo som naňho pozrela.To bude asi ten Blackfost.Mal čierne vlasy,oči boli tmavo hnedé až do čierna a premeriavali si ma.Pohľad som mu opätovala.Bol v tmavých farbách,ale Whitefost bol opak.Ako Yin a Yang.Pretočila som očami a svoju pozornosť radšej venovala sviečke.Predstavila som si ako zhasla.Zrazu nastala tma.No asi svetlo ani netrebalo.Whitefost mal normálne také svetlé vlasy,že v tme aj žiarili.,,Čo dodať?"Povedal Blackfost.,,Povie mi niekto konečne,že ako je možné,že môžem ovládať oheň?"Založila som si ruky na prsiach a spražila ich pohľadom.,,Máme jednu teóriu,ale podľa nás je na menej ako 1%."Povedal Blackfost.Ty ostatný sa spamätali zo šoku(konečne).,,Hovor."Vyzvem ho.Podozrievavo sa na mňa pozrie.,,Nebude sa ti to páčiť."Povedal a odvrátil odo mňa zrak.,,Mne sa celý môj život nepáči,tak konečne hovor!"Trochu som zvýšila hlas.Prekvapene na mňa pozrel a zamračil sa.,,Nebudeš na mňa kričať v mojom dome!"Povedal tak isto.,,Vieš,že mi je to fuk."Povedala som a odfúkla pramienok vlasov,ktorý sa rozhodol otravovať.Pozrela som sa na Whitefosta a on ukazol palec hore.No keď sa naňho pozrel Blackfost prestal.,,Aha.Tým to bude.Môj milovaný braček ti o mne už pekne rozprával."Hovoril a tú iróniu bolo cítiť na kilometre.,,Jasné úplne všetko."Povedala som aj ja ironicky a spražila Whitefosta pohľadom.,,Ja som to vedel.....počkať!On ti o mne nič nevravel?"Zarazene na mňa pozrel a potom na Whitefosta.,,Vieš,mne nikto nič nevravel,Blackfost."Jeho meno som povedala inak.,,Bože,ty si taký magor,braček."Povedal a pozrel sa na Whitefosta pohľadom ala horšieho brata som dostať nemohol a potom sa pozrel na mňa.,,Vieš vôbec kde si?"Záporne som pokývala hlavou.Plesol sa po čele.,,Kde je Mateo?"Len tak ma napadlo,keď som ho nevidela.,,Toto už nie je ich územie."Povedal konečne niečo aj Whitefost.,,Jasné.Však prečo nehovoriť v hádankách pri človekovi,ktorý poriadne ani nevie kde je."Vyštekla som naňho.,,Sadni si.Toto bude na dlho."Povedal Blackfost mne.Sadla som si na posteľ a on tiež.,,Takže,si v Inom svete.Pre začiatok.Whitefost podaj mi mapu."On mu ju podal.Pokračoval a tentoraz s mapou.,,Tento svet je rozdelený na 4 časti.Čarodejníci,to je územie na ktorom sa nachádzame.Je tu."Ukázal na svetlo zelenú časť nejakého ostrova.,,Potom sú vlkolaci.Ty sú naľavo.Čiže tu."Ukázal na tmavo zelenú časť ostrova.,,Sú tu ešte víly.To je tu."Ukázal na viac farebnú časť.,,A nakoniec upíry.Ty žijú napravo."Ukázal na tmavšiu časť.,,Upíry?"Prekvapene som sa naňho pozrela.,,No áno.Tým je lepšie sa vyhýbať.Sú bezcitný a keď môžu zabijú ťa.Je normálne kráľovstvo pesimistov."Povedal a všetci zasmiali až na mňa.,,Nikto nie je bezcitný."Povedala som bez akýchkoľvek pocit.Všetci na mňa prekvapene pozreli.,,Čo je to v strede?"Prerušila som ticho,ktoré po mojej vete panovalo.,,To je hora ďesov.Tam podľa povier žijú duchovia,prízraky a démoni."Zmohla som sa iba na sprosté aha.Mala som chuť počúvať hudbu aby som sa upokojila.No smola tu to nie je.Môžem ti pomôcť,ale ty musíš pomôcť mne.Ozval sa cudzí hlas v mojej hlave.Začala som sa zbesilo obzerať okolo seba.Kto si?Alebo kde si?Skúsila som sa spýtať.Som Nathaniel.Som v tejto izbe.Pomôžeš mi?Je to dôležité.Odpovedal mi.Nevidela som nikoho okrem mňa,Wf,Bf a Jacka.Najprv sa úkaž.A potom ti pomôžem.Povedala som a čakala čo ten Nathaniel urobí.Zrazu sa predomnou objavil skoro priesvitný chlapec asi o trochu mladší.Takže mi pomôžeš?Spýtal sa s nadejou v očiach.Samozrejme.Povedala som mu.Nikto okrem mňa ho asi nevidel,keď sa na mňa pozerali ako na blázna.Ešte že nič nepočujú,pomyslela som si.Mám pre teba úlohu.Musíš nájsť niekoľko bytostí.Človeka,toho tu máš,potom čarodeja toho,ukázal na Bf potom vlkodlaka,ty vieš ktorého,vílu Ameliu a nakoniec upíra Dominica.Keď týchto ľudí zoženieš tak choďte na horu desov a tam vás budem čakať.A zmizol.Zrazu sa mi na dlani objavilo tetovanie v tvare ohňa.Pozrela som sa na Jacka,ten mal meč prekrížený s lukom,Blackfost(Bf) mal vzduch.,,No nedá sa nič robiť ideme."Oni svoj zrak odtrhli od tetovania a divne sa na mňa pozreli.Vybrala som sa k dverám.Whitefost(Wf)chcel ísť tiež,ale.............,,Ty nikam nejdeš."Povedala som a zastavila ho.Vražedne na mňa pozrel.,,To už prečo?"Spýtal sa.,,Teba nepovedal a bude nám stačiť aj tvoj brat."Povedala som a išla.Počula som ako do niečoho kopol a potom nadávanie jeho brata,že mu ničí veci.Hneď ako sme vyšli z dverí tak sme začuli............................,,Ľudia!Musíte mi pomôcť.Niečo mám na ruke."Ozval sa hlas Matea a vyšiel z kríkov.Pri tom stále pozeral na ruku.,,Vitaj na výprave na určitú smrť.No a pohnite s tými lenivými zadkami a ideme."Mapu som držala v ruke a hľadala cestu k vílam.Pfff k vílam.To asi nikto nepovie každý deň.Tí vzadu si šepkali,že som sa zbláznila alebo kam akože ideme?Bf pridal do kroku a bol na mojej úrovni.,,Kam ideme?"Spýtal sa a sledoval mapu.,,Tu."Ukázala som na farebnú časť.,,Prečo k vílam?"Spýtal sa s nehranou zaujatosťou.,,Ideme po Ameliu."Povedala som a odložila mapu.Bf sa na mňa zamračil.,,Čo s tým má spoločné ona?",,Poznáš ju?"Jeho otázku som odignorovala a položila vlastnú.,,Áno."Povedal potichu.,,Výborne.Takže iba posledný.Ten bude najťažší."Povedala som,keď som si spomenula ako hovorili o poslednom človeku-teda bytosti.Divne sa na mňa pozrel,ale nič nepovedal.Tak a naša cesta naprieč smrti pokračuje........
YOU ARE READING
Iný Svet/Dokončené/
FantasyNiekedy život berie viac ako dáva.Alebo je to naopak?Neviem sa rozhodnúť.Nič nedáva zmysel,tak prečo to chcem pochopiť?Sny sú veci,ktoré nikdy nezistíme,že na čo sú.Možno predstavujú len kúsok fantázie alebo úplne novú možnosť žitia?Poviem Vám jedno...