Iný Svet/Dokončené/

Koniec?

,,Na čo tam vlastne ideme?"Stále tá istá otázka od toho istého človeka.,,Už po tisíci raz ti hovorím,že sa to dozvieš,ale potom."Mám chuť mu vyškriabať oči.,,Dáme si pauzu."Všetci si vydýchli a zvalili sa na zem. Úplne všetci.Mne nič nebolo.Zamračila som sa a neveriacky nad nimi pokrútila hlavou.Pff.A že chlapi.Vytiahla som mapu prechádzala z jednej strany chodníka na druhú.,,No povieš dôvod prečo si sa len tak zo sekundy na sekundu rozhodla ísť tam kde chceš ísť?"Spýtal sa Blackfost.Pozrela dom sa naňho ako na debila.Tú vetu nevedel sformulovať o niečo lepšie?,,Neviem či vám to môžem povedať."Teraz oni na mňa pozreli ako na debila.Môžeš im to povedať.To som nezakázal.Ozval sa hlas v mojej hlave.Dík.Povedala som mu.,,Tak vám to teda môžem povedať."Ten pohľad.Ešte som sa nezbláznila.Možno.,,Takže Nathaniel mi poved-",,Kto?!"Všetci zhíkli a postavili sa na nohy.,,Nathaniel."Povedala som úplne pokojne.,,Nathaniel je mŕtvy."Ozval sa po chvíli Mateo skleslo.,,To vysvetľ-Vy ste ho poznali?"Spýtala som sa ich.,,Bol to náš dobrý kamarát." povedal Blackfost smutne.,,Čo má proti Whitefostovi?"Spýtala som sa.,,Boli to večný rivali."Povedal a chabo sa usmial.,,Á to vysvetľuje prečo ho na tejto výprave nechcel á že bol skoro priesvitný."Divne na mňa pozreli.,,Ty si ho vážne videla?"Spýtal sa Mateo.,,Nevymyšľaš si?"Spýtal sa Blackfost.,,Videla a nevymyšľam si."Odpovedala im na otázky.,,A čo ti hovoril?"Spýtali sa obidvaja naraz.,,Mám zohnať pár ľudí a...."Odmlčala som sa a pozrela na nich.Uškrnula som sa.,,A čo?"Spýtal sa Jack.,,A pôjdeme na menovanú horu desov."Všetci na mňa pozerali v veľkými očami ako sova.,,Keď ste si oddýchli,ideme!"A už som kráčala ďalej a pozerala do mapy.Zozadu som počula slová ako tyranka alebo diktátor.Boli to zaujímavé pomenovania.,,To je len začiatok."Povedala som a ani sa neotočila.Všetci si utýrane povzdychli.
Nikdy som si nemyslela,že takto dopadnem.V krajine o ktorej sa píše len v knihách a ľudia o nej môžu len snívať.No toto je realita.Idem s vlkolakom,čarodejníkom,bratrancom na výpravu na ktorú nás poslal prízrak,aby sme získali dve bytosti a vyliezli na horu.No nie je to šialené?Prechádzali sme cez lúku,ktorá bola obsypaná kvetmi rôzneho druhu.Sem tam som zazrela kríky orgovánu,pri ktorých som sa zhlboka nadýchla.Bolo to nádherné až kým........
Z trávy vyskočili bytosti a obkľúčili nás.Je to zlé pomyslela som si.Mali na sebe zelené oblečenie ktoré dobre splívalo s trávou.Preto sme ich nevideli pomyslela som si.Očami som hľadala aspoň náznak núdzového východu.Snažila som sa spriadať plán ako nás z toho dostať.No v takejto situácii sa mi ťažko rozmýšľalo a pomaly som to vzdávala.Až zrazu som zazrela záchytný bod.Každá bytosť čo nás obkľúčila bola od seba najmenej desať centimetrov.Čo tak im ukázať trošku ohníka?Sama pre seba som sa uškrnula.Prosebne som sa pozrela na Bf a on pochopil.Začal fúkať vietor z jednej strany a bytosti sa tam obzerali.Okolo nás som urobila oheň.Bf urobil ochranu a ich ten oheň nepopálil.Oheň som mysľou posúvala bližšie k ním.Oni niečo kričali a snažili sa utiecť no márne.Pri hlave mi niečo zašvišťalo,až som stratila zmysel pre realitu.V ušiach mi hučalo a zrak rozmazával.Nedokázala som započuť žiaden zvuk z okolia.Akoby na miesto mozgu som mala v hlave budík.Počkať!Budík?Zrazu som sa ocitla v tme.Otvorila som oči a uvidela maľbu v mojej izbe.To bol len sen?Posadila som sa a očami prečesávala svoju izbu ako niečo neznáme a nebezpečné.Z tranzu ma prebrala až hlava mojej sestri,ktorá sa objavila v dverách.,,Dobré ráno!"Povedala som ju s úsmevom.Šokovane na mňa hľadela.,,Aj tebe?"Skôr to bola otázka ako odpoveď.,,Potrebuješ niečo?"Pozrela som sa na ňu počas toho čo som si vyberala oblečenie.,,Že za chvíľu sú raňajky a....",,Hneď som tam!"Ozvala som sa jej z kúpeľne v ktorej som sa prezliekla.Zabuchli sa dvere a ja som sa už chystala.Keď som bola hotová,tak som sa spustila po zábradlí.,,Víííííí!"Ozvalo sa moj hlas celým domom.Došla som do kuchyne a sadla si za stôl.,,Dobré ráno!"Pozdravila som otca úsmevom.Pozeral na mňa takým istým pohľadom ako Celeste.Prekvapene.,,Dobré?",,Pýtaš sa mňa lebo je dobré."Odpovedala som im.Pustili sme sa do jedla.,,Luna?"Moje hmmm malo byť súhlas aby pokračoval.,,Čo stojí za tvojou zmenou?"Pokrčila som nad ním obočím.,,Zmenou?"Spýtala som sa.,,Odkedy zomrela mama si sa prestala usmievať.Teraz si ako slniečko na popoludní."Na jeho prirovnania si nikdy nezvyknem.,,Vôbec nič.",,Vážne?",,Áno.Všetko je v pohode."Dojedla som a vytiahla starý mamkin denník.
Milý denník,
Tento zápisok bude len jeden tak dobre počúvaj.Ten sen,ktorý by mal byť výplodom mojej fantázie.Bolo to také neuveriteľné,také živé.....
Ten sen ma naučil,že vždy,ak ste akýkoľvek,že sú okolo vás ľudia,ktorý vám rozumejú.Ktorý vás vedia rozosmiať i rozplakať.Rozumejú vám iba jedným pohľadom.Vypočujú ťa.Keď mi zomrela mama,myslela som si,že už ani nepotrebujem žiť,lebo jediný človek,ktorý mi rozumel je preč.No zabudla som na ostatných.Bolo by smutné,aby som odišla a nechala ich tu.Každú chvíľu v živote si treba užiť a nemyslieť na tom čo sa zlé stalo.Nie.Máme myslieť na veci,ktoré nas napĺňajú šťastím.Prečo sa nenecháme obklopiť ľuďmi na ktorých nám záleží a ktorým záleží na nás?Lebo sme sebecký.Myslíme na seba.
Teraz viem,že som tím uškodila ako urobila úžitok.Takže si pamätaj,ten čo to raz bude čítať,že aj keď si myslíš,že ti nikto nerozumie.Dobre sa pozeraj,lebo to môže byť urážka pre tých,čo ti rozumejú.
Nikdy som si nemyslela,že môj život zmení jeden príbeh bez konca.Pribeh vymyslený,ako z knihu ktorú mám na poličke.To je všetko čo som chcela.
Napísala Luna Night

KONIEC❤