Viem, zase jedna z ťažších vecí. Keď sme v agónii bolesti, len ťažko môžme milovať.
Ale aj Ježiš Kristus trpel a predsa nemal na perách hriech. Požiadal Otca, aby všetkým odpustil, pretože nevedia čo robia. Mali by sme ísť v stopách Ježiša. Pretože keď mu zlorečili, on nezlorečil. Keď o nás niekto škaredo hovorí, neznamená to automaticky, že musíme spraviť to isté, aby sme sa mu vyrovnali. Skúsme priať to, čo nám bolo nadelené s pokorou a úctou.
Netvrdím že to bude ľahké, to by som si nedovolila. Možno to bude bolieť omnoho viac než si doteraz zažil/a. Ale netreba sa vzdávať. Tá vytúžená odmena príde. Možno nie hneď ale postupom času.
Všetko má svoje opodstatnenie, možno mu len nerozumieš. To však nieje dôvod aby si sa vzdal/a! Choď, napreduj, pokračuj stále dopredu a neotáčaj sa za tým čo bolo, ale nesnívaj ani o tom, čo ešte len má byť. Pretože len dva dni v svojom živote nemožno zmeniť; včerajšok a zajtrajšok. A to je skutočne podstatné. Netvrdím že nieje dobré si zaspomínať, ale nezabúdaj že musíš prejsť ešte nevedno akú dlhú cestu, aby si prišiel/a do cieľa.
Všetko má svoju cenu. Aj Tvoj život. A je len na Bohu, kedy ho ukončí. Tak si užívaj dnešný deň, pretože, kde máš istotu, že nieje posledný? Trochu depresívne.
Tak to tak neber. Je to len varovanie, také malé nevinné upozornenie.
Preto, ak si s niekým pohádaný/á, zmeň to. Uzmierte sa. Nech na seba navzájom spomínate v dobrom, nie v zlom!
Miluj všetko čo máš teraz. Nesnívaj o niečom drahšom, lepšom, kvalitnejšom. Váž si to čo máš, mohlo to byť aj tisícnásobne horšie. Ale Ty si tu. Tu a teraz. To je to výnimočné. Okrem toho, že si originál. Meň sa iba v prípade, že chceš duševne rásť, nie preto „jedna druhej riekla“. Chceš skutočne riskovať, že by to bola Tvoja najväčšia chyba?
❤
