Cudzinci - Príbehy z psychiatrie

Dlhá cesta domov (Časť Prvá)

- "Vieš, ja som nenapraviteľný romantik." Povedal Juraj Nine do ucha.
-"Romantik? Ty?" Usmiala sa a čakala že zasa zadrie nejakú perlu ktorou svoje tvrdenie vysvetlí.
-"Chápem, myslíš si že som ako ostatní, ale nie som. Ver či never, dokážem plakať. Nahlas. Celé hodiny. Len kvôli láske."

Nina sa odtiahla. To že jeho stoporený penis mala prilepený na jej zadku jej prišlo oveľa menej intímne ako to čo jej práve povedal. Cítila zrazu odpor. Pomyslela si že naozaj nemohol vybrať horší čas na vyznávanie citov.

-"Čo robíš, kam ideš?" Spýtal sa Juraj s desom v očiach.
-"Prečo si mal potrebu to pokaziť?" Precedila Nina pomedzi zuby a išla si do kuchyne zaliať čaj.
-"Prepáč že som úprimný. Neviem akosi nájsť balans medzi tým čo je na teba moc a čo zasa málo. Viem že sem lásku pliesť nechceš, ale ja už neviem čo mám kedy povedať. Nechcem aby bol medzi nami úplný chlad. A zároveň vidím že začínam k tebe niečo cítiť. A bojím sa, že čím silnejšie to je, tým viac sa mi vzdialuješ. A strácam ťa."

Nina sa naň pozrela očami ktoré vraveli za všetko. Mala chuť ho rozdrviť vo svojom objatí. Cítila motýliky v bruchu. A zároveň vedela, že dneškom sa chtiac či nechtiac všetko medzi nimi skončí.

Nebola pripravená cítiť, príjmať ani rozdávať lásku. Cítila by sa zraniteľne. Mala by otvorené okno priamo do jej duše. Tej duše ktorá drží pokope už len vďaka pravidelným dávkam Neurolu a Rivotrilu.

Pri pokuse zachrániť ju, zničil aj samého seba. Teraz bol pod jej kontrolou. Mohla ho od seba odrezať kedy len chcela. Mohol by sa aj postaviť na hlavu a nič by s tým neurobil. Srdce by ho bolelo tak, že by zomrel od žiaľu.
Či milovala aj ona jeho? Nevie sa a nikto sa nikdy nedozvie. Len vie že ho mala rada. A ona každého nenávidela. No zo všetkých najviac samú seba.

-"Jurko nestrácaš ma, som tu. Som tu pre teba. Si moje malé bábätko. Aspoň túto noc. Nerieš zajtrajšok. Rieš terajšok."

Povedala a aj s čajom sa mu hodila pod paplón. Hral sa jej s končekmi vlasov. Ona fúkala do horúcej vody.

Ráno našiel vedľa seba prázdne miesto v posteli. Okno bolo otvorené, a všetko v jeho vnútri mu hovorilo že je zasa sám.