S pohľadu Seleny:
Demi a Sky odišli. Sadla som si do kresla. A rozmýšľala : Ako to teraz bude? Nemôžem byť večne uveznena v tele toho dievčata. Z mojich myšlienok ma prerušil zvuk počula som moju pesničku The way I loved you. A usmiala som sa. Vytiahla som si mobil zo zadného vrecka nohavíc a pozrela som sa na displej volal jej otco. Čo mám teraz robiť? Agggr... Zdvihla som hovor. " Ach Veronica si v poriadku? Kde si? Nič sa ti nestalo?" chrlil na mňa otázky jej oco. " Ano oci som v poriadku." povedala som." A kde si? Nikde ťa nevidím." povedal. " No nič stretneme sa pri aute! Ahoj!" povedal a zložil. Toto nieje dobré.
S pohľadu Seleny:
Vstala som a vyšla z šatne, A išla smerom na parkovisko. Ocitla som sa na parkavisku a videla som ako na mňa kýve nejaký starší muž. To bude asi jej otec, Pomyslela som si. Išla som smerom k nemu, bol to divný pocit ísť niekde bez neutichajúcich fanúšikov a paparazzov. Prešla som k jej ocovi. "Nasadni si, už je veľa hodín," povedal. Radšej som bola ticho a poslúchla ho. Cesta domov bola strašne dlha. Počas jazdy sme boli ticho. Zastavili sme pri malom domčeku oproti tomu môjmu a vyzeral celkom útulne. "Čo tam tak sedíš," spýtal sa. Až teraz mi došlo, že na ten dom zýzam dosť dlho.
Vyšla som z auta, Následovala som jej otca po chodníku. Až sme sa dostali pred dvere, Odomkol dvere a nechal ma prejsť dnu. Pomali som prešla pred neho do domu. Ocitla som sa v malej miestnosti asi to bude precieň. "Stalo sa ti niečo si nejaká divná." povedal. " Nie nie len ma bolí trochu hlava." zaklamala som. " Tak si choď lahnúť." povedal a odišiel. Išla som za nim áá toto bude asi obývačka. Naproti mne som videla schodi. Dufám že trafím do jej izby. Ach. Višla som schodmi a uvidela dve dvere. Jedne boli normálne. A druhé boli polepené mojími plagátmi. Tak a našla som to. Vošla som do izby. Mala slabo modré steni. A nábytok bol zladený to čierna. Mala celkom útulnú izby.Sadla som si na posteľ. A ľahla si. Čo bude teraz? Ale jedno je dobré mám možnosť žiť aspoň chvílu ako teeneger. Možno preto sa to stalo? Je to tak? ...Z premýšľania som aj zaspala.
Na další deň:
Zobudila som na zvonenie mobilu. Bolo 11.-hodín ráno. Zdvyhla som: "Ano?" povedala som rozospato. " Och, prepáč keď som ťa zobudila. Tu som ja Sky:"povedala. Ahaa takže Sky takže to nebol len sen? Hneď ako som si to všetko dala do hromady som vyskočila z posteľe," A-Ako dopadal koncert? " spýtala som sa, " Koncert dopadol super! A to len vďaka Demi všetko my vysvetlila o tvojom živote. No proste viem všetko!!" povedala to s takou radosťou, " Ale je tu menší problém." povedala už smutnejšie. " Aký?" bála som sa odpoveďe. " No ako ti to mám péovedať.... " začala. "Môj život nieje perfektný.. Nemám žiadne kamarátky,,, Som jedináčik... Moja mama zomrela,,, a-a v škole.,," ani nedopovedala a zlomil sa jej hlas počula som len jak potichu plače.. Stoho čo som sa dozvedela je mi jej strašne ľúto,,, "A v škole čo? " spýtala som sa aby som si to mohla lepšie spojiť. "V škole si na mňe vybí-vybíjajú zlosť, A nadávaju na mňa, Všetko bolo v pohode bola som štastná mala som štastný život milujúcich rodičou veľa kamarátov, Lenže potom zomrela moja mama a uzavrela som sa do seba a deje sa toto." povedala a na novo sa rozplakala. " Ja ti pomôžem! Uvidíš všetko bude dobré!" povedala som, "Ako, ako to chceš urobiť? " spýtala sa. "Všetko príde časom a trz už musím ísť! Keby dačo volaj! Páá" povedala som a zložila,
Pomôžem jej! Musí byť znovu štastná!
Takže ja viem že som hovorila ,že časť bude dlhšia ale teraz som strašnéé unavená a musim dospávať:D ... Dneska som sa zmohla len na toto, Ale tak dúfam ,že sa páči:3 ... A tiež ďakujem všetkým ktorý to čítajú ... ( hlavne Tebe Adél O:) ! ) .... ďalšia časť bude stredu alebo štvrtok:)
