Chapter 01

432 29 2
                                    

Part 1

Moje oči pozerajú na stranu knihy, ktorá leží predo mnou, ale moja pozornosť je pri rozhovore chalanov, ktorí sedia na stole vedľa mňa. 

„ … a potom sme ja a Diva jebali.“ Pousmejem sa nad tými chalanmi a počujem ako ostatný za stolom zadržia dych. Nieje to prvýkrát, čo počujem takéto reči o mne, ale mne to nevadí.

Diva. Dievča, ktoré sa objaví na večierkoch s maskou a každého si omota okolo prsta. Nazývajú ju ,Diva‘, pretože nikto nevie, ako sa volá a z jej prítomnosťou zatočí všetky hlavy. Ale jedná vec je, že nikto nevie, že ja osobne som Diva. Áno, správne ste čítali. Ale ako je možné, že Ja, plaché dievča cez deň a v noci kráľovná noci? To Vám poviem inokedy. 

„Ahoj Amy.“ Pozriem sa a moje oči zbadajú Nici, ako sa voľne opierá o kreslo.

 „Hm?“ Zmätene sa zamračím a čakám na to, aby pokračoval.

„Ideš na párty, čo bude tento víkend?“ Zasmeje sa pobavene, pretože moja odpoveď je mierné zavrtenie hlavou.

„Ja nie som na večierky.“ Jednoducho klamem a všetci pri stole s Nicom sa začnú smiať a ja pocítim, ako moja tvár začína chytať farbu. Nesmiali by sa keby vedeli, kto v skutočnosti som.

„Ach! Tvoja mamička, ťa už čaká pred školou.“ Nici spraví roztomilý hlas a potom sa začne smiať. Jeho priatelia ešte hlasnejšie ako on sám. Nervózne sa zdvihnem zo stoličky a vezmem si knihu a hodím ju do tašky. Idem k autu bez toho, aby som hádzala škaredé pohľady na ľudí.

„Ahoj, miláčik. Ako bolo v škole?“ Noel sa na mňa usmeje s perfektne namalovaním červeným rúžom na perách, keď nastúpim do auta.

 „Dobre.“ poviem s úsmevom, ktorý je hraný a moje oči blúdia von z okna.

„Čo si dostala z tej práce z angličtiny?“ pokračuje v pýtaní a ja by som bola rada, keby by som mohla otvoriť dvere a vyskočiť von. Ale vzhľadom k tomu, že ide pomerne rýchlo, tak by to pre mňa veľmi dobre nedopadlo.

„Dvojku,“ zamrmlem.

„Čože?“ Jej hlas sa zmenil o oktávu a ja sa skrčím a som celá zmätená. Noelina tvár sa začala sfarbovať do červena a ešte pevnejšie stlačila volant.

„Tvoj učiteľ vie veľmi dobre, že by si si zaslúžila jednotku. Ale on ti dá dvojku, pretože ťa nemá rád! V pondelok si budem musieť s ním pohovoriť!“ Ja rozšírím moje oči a pozrem sa na ňu prekvapene, ako keby mi spadla Koala pred nohi.

„To nemyslíš vážne!“ Hnev sa vo mne stupňuje a ja nechápem, že prečo nieje s dvojkou spokojná. Ale mala som to vediet do predu. Noel nikdy nie je pokojná.

„Ach áno!“ Jej manikúrové prsty zahrabe do svojích vlasov a jemne stiskne pery. Rada by som ešte niečo dodala, ale keby som otvorila ústa, tak by bola schopná ešte hodiny so mnou o tom diskutovať. Škola sem, škola tam. Keby šlo, tak by bola schopná so mnou diskutvat 24 hodín a to len o škole. Ešte nikdy sa mi nestalo, žeby ma privítala s otvorenou náručou a opýtala sa ma, ako som sa mala. Ona sa ku mne nikdy nesprávala láskyplne – kurva. Ktorá matka už chcela od vlastného dietaťa, aby ju volalo po mene, lebo si myslela, že keď ju volám ,matka‘, tak sa citila staro.

„Tvoj otec a ja sa chystáme do nedele byť preč z mesta a chcem, aby si sa dobre učila na test z matematiky, ktorý máš budúci týždeň!“

„Áno, áno.“ Pretočím podráždene očami, a keď sa auto zastavilo na danom mieste vyskočím z neho čo najskôr.

„Za pol hodiny, je večera hotová. Buď tam včas,“ zvolá, ako náhle sa Noel dostane z auta.

„Áno,“ odpoviem a rozrazím som dvere od domu a z rýchlím krokom idem hore schodoch do svojej izby. Keď otvorím dvere do izby, ma očakáva uprataná a bez nulových prachových častíc. Noel ma chorobu pre častice, aspoň si myslím. Pretočím nad tým oči. Nechám padnúť moje vyčerpané telo na posteľ a zatvorím oči. Budem odpočívať až do večere. 

___

„Ak sa niečo udeje, tak nám okamžite zavolaj! Jasné?“ Prikývnem naštvane a medzitým mi rodičia vysvetľujú,  čo mám robiť a čo nemám robiť. Ako keby som bola malé dieťa.

„Ja mám 19 a nie 4.“ Noel hlasno vzdychne a venuje mi bozk na tvár.

„Uvidíme sa za tri dni miláčik.“ Môj ocko dá ruku okolo mojho ramena a usmeje sa na mna.

„Áno.“ Usmejem som sa falošne a predýchavám úľavu, keď sa moji rodičia konečne dostali do auta. Bez jediného slova, zabuchnem dvere a opriem sa o ne. Nasledujúcich niekoľko sekúnd, kým zvuk auta zmizne ma zahalí sloboda. Vykuknem von oknom, aby som sa stretla s tmou.

Kútiky úst sa mi vytiahnú do úsmevu a rozbehnem sa po schodoch hore do izby. Po ceste si strhnem tričko. Teraz je čas, aby som vyšla zase ako Diva. 

Som rada, že som mala ten nápad stou maskou, lebo keby som žila ešte dlhšie pod tlakom mojích rodičov, zabilo by ma to. Som mladá. Chcem sa baviť, ako ostatný a nechcem hrať poslušného psíčka pre rodičov. Čo moji rodičia a ľudia okolo mňa nevedia, to ich nezničí. Nakoniec … aj tak, ja som kráľovná noci.

_______________________

Translated by Maijka 

Toto je prví ,hriešny‘ príbeh Autorky, takže sa nehnevajte, keby nebola až taká realistická. Mimochodom; Noel je Amyná matka, len podľa nej ju oslovenie ,Mama‘ robí starou, takže chce od Amy, aby ju volala Noel. Snaď vás to až tak nepomýlilo ;) a etše sorry, že ste museli, čakať tak dlho na časť, mala byť včera ale mne akosi nie veľmi dobre bolo :( a ešte by nás potešili nejaké komentíky ;)

Midnight Memories »SlovakWhere stories live. Discover now