Biela ovca rodu Black

biela ovca čiernej rodiny

Sirius Orion Black.
Tak znelo meno dieťaťa, ktoré malo všetko až na dobrých rodičov.
Tak znelo meno chlapca, ktorý stratil brata.
Tak znelo meno teenegera, ktorý sa rozhodol byť iný.
A nakoniec, tak znelo meno muža, ktorý prišiel aj o to posledné čo mal.

Teraz keď už viete jeho meno, rozpoviem vám jeho príbeh.

Členovia rodu Blackovcov boli krutí, nemilosrdní a väčšinou aj stúpenci Voldemorta, vtedy známeho pod menom Toho-koho-meno-netreba-hovoriť. Našlo sa však aj pár výnimiek vrátane pohľadného chlapca s čiernymi vlasmi a sivými očami menom Sirius.

Iný bol už od narodenia, ale ako malý sa to bál dávať najavo. Niet divu, jeho rodičia by sa istotne nebáli použiť Crucio. Roky nečinnosti a nevyjadrovania svojho názoru si však vynahradil po nástupe na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku.

V momente keď si sadal na stoličku pripravený vedieť fakultu, v ktorej bude študovať nasledujúcich 7 rokov, Slizolinčania prestali vnímať. Black, pomysleli si. Kde inde než u nás by mal skončiť? Aký to však bol pohľad na deti v zelenom, keď klobúk vyslovil to slovo. Chrabromil. V sieni zavládlo ticho. Toto bolo naozaj neobvyklé. Jediný kto sa tváril akoby sa nič nedialo, bol Dumbledore a sivooký chlapec, ktorý si s úsmevom sadol za chrabromilský stôl.

Na druhý deň ráno nášmu chrabromilčanovi prišla sova od rodičov. Akonáhle na Siriusov tanier vypustila vrešťadlo, odletela. Ten ho bez váhania otvoril a s úsmevom pozoroval matkinu prácu, kvôli ktorej si minula hlasivky. Nadávala mu do nemysliacich idiotov, zradcov krvi a kto vie do čoho ešte. Nezabudla spomenúť, že ona s jej manželom sú si istí, že Sirius klobúk prosil o zaradenie do jeho fakulty. Dovolím si zacitovať veľváženú Walburgu Blackovú: ,,Kebyže ten starý sprostý kus látky neprosíš, tak by si sa nedostal medzi tú háveď, kde teraz si, už len kvôli tomu, že sa voláš Black!" Ako ste si mohli všimnúť, pani Blacková nemá zrovna najkrajší slovník, ale aj napriek tomu sa jej syn neprestal usmievať, čo len utvrdzovalo myšlienku, že Sirius klobúk naozaj prosil.

Ani nie týždeň od tejto chvíle si mladý Black našiel kamarátov, s ktorými založil partu známu po celej škole pod menom Záškodníci. Jeden z jej členov bol James Potter, okuliarnatý chlapec, ktorý sa stal Siriovým najlepším kamarátom.

Ako sa ručičky na hodinách posúvali, dni plynuli, nastal koniec školského roku a s ním odchod žiakov domov. Jeden sivooký chlapec sa na to vôbec netešil. Vedel, že doma ho bude čakať peklo. a tak aj naozaj bolo. Walburga a Orion kričal, až sa sklo triaslo dávali mu nekonečné prednášky o tom, akú robí rodine hanbu. Pre chlapca bol však najhorší trest, že stratil brata.

Ani by ste sa nenazdali a už najmladší black sedel na stoličke s klobúkom na hlave, pripravený vedieť svoj rozsudok. jeho staršia podoba sa v duchu modlila k Merlinovi, aby jeho malý braček skončil rovnako ako on. na jeho veľké sklamanie, nestalo sa ta a Regulus bol zaradený do Slizolinu.

A tak plynul čas ďalej, Sirius starol do krásy a pomaly ale isto sa z neho stával sukničkár. každé prázdniny to bolo doma u Blackových horšie a horšie a koncom šiesteho školského rokčníka bol chrabromilčan nútený utiecť k rodine svojho najlepšieho priateľa - Jamesa Pottera, kde sa oňho patrične postarali.

Nástupom do posledného - siedmeho ročníka sa nič nezmenilo a predsa bolo zrazu toľko vecí iných. Záškodníci už nerobili tak veľa žartíkov - niežeby sa im nechcelo a nebavilo ich to, práve naopak, len nemali toľko času. Peter Pettigrew sa bál, že neurobí skúšky, predsalen, v jeho mozgu mu to šrotovalo. Remus Lupin trávil najviac času v knižnici, taktiež mal obavy zo skúšok, ale kvôli niečomu inému. Hravo by ich zvládol, ale vďaka jeho "chlpatému problému" ho neprijmú len tak hocikam. James Potter na MLOKy zvysoka kašlal a radšej sa venoval krásnej ryšavke nosiacej meno Lily, ktorú každú chvíľu pozýval na rande. A Sirius? ten si to síce nechcel priznať, ale tiež sa zamiloval. Tá šťastne nešťastná bola Marlene McKinnon, ktorá ho však sladko odmietala.