Invisible®

19

Natsuo ani netušil čo sa stalo . Mal toho poslednú dobu veľa. Bol vyčerpaný , viac fyzicky ako psychicky . O pár mesiacov má byť turnaj v basketbale a oni drú a drú . Príde domov  spí , škole tiež spí . Celé telo ho bolí . Ryuuom si ani nepíše , čo spí , a stretávajú sa malo kedy . Vie , že to Ryuu chápe a je zato rád .
Zobudil som sa na otravní budík . Ako ja ho nenávidím . Dneska by som mal mať voľno od tréningu. Konečne môžem byť s Ryuuom. Pri tejto myšlienke som vyštartoval s postele . V kúpeľni som si dal osviežujúcu sprchu a spáchal rannú hygienu. Zo skrine som zobral prvé čo mi padlo pod ruku. . Zbalil som si pár zošitov a kníh . Zavolal som ešte Ryuuovi , no nedvíhal . Možno ešte spal , stále je ešte skoro. Keď som mal všetko pripravené zišiel som dole schodmi do kuchyne.  V kuchyni som si do kanvice nalial vodu a zapol . Kým sa voda varila , s poličky som si vytiahol menší pohár a s poličky vedľa som zobral nádobku s neskou kávou . Zo šuplíka som si zobral malú lyžičku . Do pohárika som si dal malú lyžičku kávy a ešte cukor. Voda zovrela a kávu som si zalial . S chladničky som si zobral ešte mlieko a trochu nalial ho do hrnčeku s kávou . Pomaly som začal piť kávu , ktorá má pomaly a isto začala preberať.

S Ryuuom som nešiel . Chcel som ho prekvapiť  tak som išiel do školy sám . Veci som si odložil v triede. Masao tu ešte nebol . Idem chodbou , nie ja nejdem ja priam utekám . Vojdem do jeho triedy ale on tu ešte nebol . V takom to čase tu ešte je . Väčšina jeho spolužiakov tu už bola . Jeho spolužiaci mi už nevenovali pozornosť , už sú na mňa zvyknutý . No môj malý modrooký miláčik nikde . Kde môže byť ? Možno zaspal a príde neskôr .  Ak nepríde tak mu napíšem alebo zavolám .

Vrátil som sa naspäť do triedy kde som si vytiahol potrebné veci . Som štvrták ale stále neviem poriadne rozvrh a to už končím školu . Aspoň viem ako budem žiť a a s kým . Všetko mám do detailu naplánované . Áno ja viem je to trošku divné na mňa ale hold sú moji rodičia bohatý a chuť aby ich dieťa bolo úspešné tiež .  Medzi tým , ako som sa rozprával s mojim vnútorným ja , prišiel aj Masao . Prišiel presne o minútu pred zvolením . „ Čau bro. Kde si bol tak dlho ?“ „Zaspal som .“ povedal kým naberal vzduch do pľúc . Do triedy už vstúpil učiteľ . Rozdal nám dáke pracovné listy . Tento rok už končíme , tak to teraz býva len o papieroch .

Bol už koniec školy a Ryuu nikde . Písal som mu a volal , no neozval sa . Bojím sa oňho . O chvíľu sa končí posledná hodina . A ako prvé idem k nemu . Len dúfam ,že sa nič nestalo .konečne zazvonil ten prekliaty stroj , menom školský zvonec , a mohli sme odísť .  Medzi prvými som šprintoval ku dverám . Masao bežal pár metrov za mnou. Celú dobu ma ukludňoval , že všetko bude poriadku .... možno je chorý a spí .

Bol som skoro vonku , keď na mňa niekto kričal . Bola to dáka baba ,ktorú nepoznám . „Čo potrebuješ?“ aspoň sa so slušnosti opýtam . „Ide o Ryuua Akimota a volám sa Neo Kakamitsu , som jeho spolužiačka . Ďakujem za opýtanie .“ „Čo je Ryuuom ?!“ zakričal som . „Poďme niekde ďalej nech to veľmi nepočuť .“  „Okey .“ premiestnili sme sa trošku ďalej od ostatných okolo idúcich žiakov . „Tak hovor čo je s ním ?!“ Už som bol nervózny od toho ako to naťahovala.

„Dobre dobre hlavne sa ukľudni .
Takže , poviem ti to na rovinu .
Ryuua uniesli .“ „Neverim ti prečo by ho mali uniesť ?“ pozrel som sa na ňu a neveriacky som zodvihol jedno obočie . „ Neveríš ? Na tu máš pozri si toto .“ niečo ťukala do mobilu a potom mi podala mobil s dákym videom . 

                   ****************
Ak toto niekto ešte vôbec číta ( stále si myslím , že nie ale nava 😅) tak sa ospravedlňujem , že som nevidala skôr ..... no škola má dako "przdí" a túto časť som konečne dopísala v autobuse 🙌😅😅.
Tak sa ešte raz ospravedlňujem 🙏🙏.