Black Ghosts ✓

Ležím na posteli a v rukách držím moju obľúbenú knihu. Nie nie som šprt, len rada čítam. Každý si o mne na prvý pohľad myslí, aké som slušné dievčatko. Opak je však pravdou. Nie som tá, ktorá si nechá skákať po hlave. 

No ale teraz som odbočila od témy. Takže znovu! 

Ležím na posteli a v rukách držím moju obľúbenú knižku, Láska ako z filmu. Viete čo je na knihách také úžasné? Práve to, že si dej, postavy môžem predstaviť podľa seba. Aké ironické! Práve ja, čo nemám rada romantiku a neverím na lásku, čítam takú knihu. Môžno mi niečo chýba, kto vie. Takto si aspoň môžem predstaviť niečo, čo nikdy nezažijem.

Ale to som ešte nevedela, čo všetko sa môže zmeniť za jediný deň.

Sobota ráno. Jediný pokojný deň, ktorý môžem stráviť v posteli s knihou v ruke a teplým čajom. Ak si myslíte, že som introvert, sklamem vás! Ja som len samotár. Milujem chvíle, keď trávim čas sama. Ale hlavne, keď môžem chodiť na prechádzky do lesa. Keď som bola malá postavili sme si tam s mojím bratom , Liamom, domček.  Rada doňho chodím a spomínam na naše detstvo.

Aby som vám to upresnila, bývam s rodičmi. Pýtate sa však na môjho brata? Zaujímavá otázka! Liam totižto odišiel, keď som mala 5 rokov. Nikto nevie kam sa podel.  No a teraz? Teraz mám  16. Viete čo to znamená? Všetká tá nádej, ktorú som mala sa stratila. Už neverím, že ho niekedy uvidím. Veď povedzte. Kto by aj veril po jedenástich rokoch?

***

Konečne som sa donútila vyliezť z postele. Vonku bolo pekné počasie. Priam stvorené pre prechádzku lesom. Rýchlo som sa bežala prezliecť z pyžama. Áno, dobre čítate, z pyžama. Som tak trošku lenivý človek. Ale späť k téme! 

Zišla som dole do kuchyne. Jasné. Typické! Rodičia sú ešte aj cez víkend v práci! Ale je to zaujímavé. Ten ich vzťah. Stále vidím tú lásku k mojej mame v otcových očiach. Tá  neha, s akou sa k nej správa. Vždy keď jej niečo je tak je pri nej. Ako keby smútil vtedy aj on. Je to divné nemyslíte? 

To som si myslela len vtedy. Ale teraz? Už mi to také divné nepríde. Práve naopak. 

Roztvorila som vchodové dvere a vybrala sa lesnou cestičkou k nášmu, no skôr už môjmu domčeku. Našťastie to nebolo ďaleko od nášho domu.

Vyšplhala som sa na strom a otvorila dvere do domčeka. Ihneď mi udrela do nosa vôňa starého dreva. Na tvári sa mi vyformoval jemný úsmev. Bolo to pokojné miesto. Ale hlavne moja dielňa. Vždy som sem chodila, keď som potrebovala dostať svoje pocity, myšlienky na papier. Áno, píšem básne. Preto mi aj v škole ide literatúra. Nie je to len o mechanike. Zapájam sa do toho celým telom a dušou. Preciťujem každé jedno slovo. 

Prechádzala som po domčeku a zalial ma nostalgický pocit. Na stolíku som uvidela papier, na ktorom bolo položené pero. Moja nedopísaná báseň! 

Hlboko v údolí,pod temnotou tmy, skrýva sa čosi, čoho sa desia aj vlčie mamy.Od pradávna to v ľudstve skryté miesto má,stvorila to temnota sama.Dvíha sa to údolím čoraz vyššie,stáda vlkov sú ešte tichšie.Temná čiernota ďalej stúpa,rozpŕchla sa aj silná vlčia tlupa.

Vlci??! Aká náhoda. Ale teraz už vážne k téme! 

Kráčala som domov naspäť lesom. Samozrejme, že som bola znovu ponorená vo svojich myšlienkach. Roztvorila som dvere na našom dome a vyzula sa. Keď som však vstúpila do kuchyne, čakalo ma milé? nemilé? prekvapenie. Otec s mamou sedeli za stolom a upriamili na mňa svoj zrak.

,, Poď Charlotte, posaď sa. Je na čase, aby sme sa porozprávali." povedal zronene otec. Mám sa báť? Čo mi chcú oznámiť?

,,Počúvam."

,, Vieš Char, nie sme obyčajná rodina. Sme vlkolaci. Ešte keď si bola malé bábätko, požiadala som tvojho otca, aby sme išli za čarodejnicou. Počkaj! Skôr než nás prerušíš, vypočuj si nás!" prikývla som.

,, Prišli sme za ňou s prosbou, aby spomalila tvoj vývoj, kým sa neobjaví tvoja spriaznená duša. To znamená, že si sa nemohla nikdy premeniť na vlka. Meniť sa začneš práve vtedy, keď  vpustíš svoju spriaznenú dušu do svojho života. Pamätaj si, že on sa ťa nemôže dotknúť. Keď mu to dovolíš, nebudeš to už môcť vrátiť späť. Práve vtedy sa začneš meniť. Tvoja najväčšia premena však nastane, keď bude mesiac v splne." ostala som sedieť s otvorenou pusou. Čože som? Vlkolak? To nie je možné! Ale prečo išli za nejakou čarodejnicou? A čo Liam?

,, Prečo ste mi to toľké roky tajili? Prečo ste šli za čarodejnicou? A Liam? Prečo odišiel? "

,, Ach zlatko. Pretože sme ťa chceli ochrániť, pred našimi nepriateľmi, ktorý ťa chceli ukradnúť. Museli sme ísť za čarodejnicou. Ostatní vlci si museli myslieť, že si človek. A Liam? Ten keď sa to dozvedel tak ušiel. Teraz sa nachádza v nejakej svorke." 

,,  Prečo tá čarodejnica nemôže jednoducho to kúzlo zrušiť? "

,, Pretože to už nejde. Bola jediná svojho druhu a jediná žijúca čarodejnica. Dnes už neexistuje žiadna na svete. Zabili ju v dvetisíc druhom vlkolaci. "

,, Vy viete kto je moja spriaznená duša? "

,, Človek, ktorému zomreli rodičia pri boji. Človek, ktorý si toho dosť prežil.  Alfa najsilnejšej svorky, Lucas Black. Čoskoro si po teba príde princezná. Odvedie si ťa k sebe domov, kde budete spolu nažívať. "

,, Ako sa volá tá svorka?"

,, Svorka Black Ghosts" 

Tak a prvá časť príbehu je na svete. Dúfam, že sa vám bude páčiť. :)