začnem plakať, len tak, z ničoho nič.
ty ma chytíš za ruku a spýtaš sa ma čo mi je. vydesil si sa. odpoviem ti, že nič.
deje sa toho veľa. veľmi veľa. ale moje slová nevedia preniesť moje myšlienky a moje myšlienky nevedia preniesť moje pocity. stojím oproti tebe. tvoja ruka stále zostáva na tej mojej. dotkol si sa ma po tak dlhej dobe.
zapálime si poslednú cigaretu a rozlúčiš sa so mnou. už definitívne. a na veľmi dlhú dobu.
zostávam v meste, pretože doma nie som schopná čeliť samej sebe. zájdem si kúpiť vino do najbližšej sámošky a strčím si ho do tašky.
ty už si asi doma. bezstarostne si lahýnaš do postele v domnení, že ma nevlastníš. v domnení, že si si ma nezískal. v domnení, že nemusíš byť so mnou.
zaspávaš v tom najväčšom pokoji.
ja stojím pri rieke a popijam víno. myslím na teba. vlastne. vždy myslím na teba. vždy keď môžem. vždy kedy by som nemala. trhám sa na kúsky, aby som sa zmestila do tvojej dištančnej zóny.
zaplavujem rieku slzami a kyslím vínom. dusím sa myšlienkami a dymom z cigarety.
v domnení, že som ťa stratila.
no som už príliš unavená ťa znovu hľadať.
