Tramtaratám

Maska

My ľudia máme toľko možností, vlastnosti, osobnosti a hlavne citov. Je ich toľko, že v niektorej chvíli ich ani nevieme poriadne rozoznať.

A potom príde čas, čas kedy vieme všetky tie pocity perfektne roztriedit a pomenovať .. Napríklad ta slasť keď sa o niečo snažíte, drvite všetko podlieha tomu aby sme uspeli. Ten slastný pocit keď to víde, vyhraté, dokážete to. Všetká ta námahná ktorá je milionkrat prepočítaná, znásobena a hrubou čiarou podčiarknuta!

Ako keby ste mohli robíš všetko.. v tej chvíli dokážete všetko, čo si zaumienite..

No sú doby, kedy toho tak veľa nedokážete, kedy to nie je o slastnom pocite víťazstva, napríklad keď vám milovaná osoba hlboko ublíži, cítite toho toľko.. máte pocit ako keby vám šlo srdce vyskočiť z hrude so slovami " tak toto nedám, caw." 

V tej chvíli cítite zlosť, smútok,strach . Kto spravil chybu? On. Ona? Nie? Alebo to tú osobu viedlo k tomu niečo, čo sa už raz stalo predtým? 

Nezáleží či to bolo úmyselne alebo nie, proste sa to stalo. 

Pocity, nálady, myšlienky sa menia a nie všetky sú také jasné aké by sme ich chceli mať.Škoda že nie všetky pocity vieme tak povedať a ukázať. Miesto toho aby sme boli úprimní klameme ostatným a hlavne sami sebe, a prečo? 

Aby sme sa chránili?

Držali si masku dokonalej osoby?

Áno.

Zlomené srdce boli viac ako oškreté kolená...