"You hear me?"

Prvý deň v škole....

(Jimin)
Je pondelok... V Soule.... V druhom polroku a ja sa sám chystám medzi neznámych ľudí ktorý má pravdepodobne nebudú mať radi a zostanem pre svoj hendikep sám
... Ráno sa nachystám.... Spravím si desiatu a dám do pravého ucha naslúchavatko aj keď mi je úplne na dve veci... Museli by mi doň kričať alebo aspoň hovoriť nahlas aby som aspoň niečo počul... Od nevlastného otca trochu Soul poznám ale nie veľmi... Viem ako sa dostať ku škole a ako domov to mi zatiaľ stačí....
Idem pešo pretože to mám kúsok a ani sa nenazdám a stojím pred obrovskou budovou školy.... Pomaly vojdem dnu a snažím sa zorientovať a nájsť triedu čo sa mi podarí pár minút pred zvonenim....
Som nervózny a snažím sa nevyzerať ako úplný idiot.... Prehrabnem si vlasy a vojdem do triedy....
V triede je isto hluk no ja počujem len šum a sem tam nejaký zvuk ci hlas cez naslúchavatko... Rozhliadnem sa a vykročim opatrne do predu kde je napravo od katedry na stolíku napísané na papieriku
-JIMIN, posaď sa... Bude to tvoje miesto- s podpisom od triedneho učiteľa.
Sadnem si na stoličku bližšie k stene a pozriem na rozvrh na nástenke podľa čoho sa nachystám....
Nemám chuť sa zoznamovať takže zostávam na mieste a do chatu sa sťažujem Taemu ako chcem ísť preč a ako mi chýba...
Pravdepodobne už zvoní na hodinu keďže si všetci sadajú na miesta... Odložím teda mobil a čakám na profesora... Som celkom nervózny... Je to profesorka... Mladá, štíhla, veľmi pekná blondínka....
Posunie mi papier a bez slova sa usmeje... Sú na ňom poznámky... Aj keď ju nepočujem snažím sa jej odčítať z pier čo vraví a dávať pozor...
Hodina konečne skončí a ja sa nachystám na druhú hodinu otočený chrbtom k triede keď do mňa niekto strčí a mňa skoro porazí....

(Yoongi)
"Hej.. hej ty!" Pokrikoval Jackson, jeden z mojich spolužiakov, na nového spokužiaka v prvej lavici...
Chlapec ho pravdepodobne ignoroval ako inak takého idiota by som ignoroval tiež... Ach...
Jackson doň strčí a chlapec naň vydesené pozrie. Pomaly sa zdvihne a pozerá mu na pery... "Pýtal som sa kto si?"
"Pal- Park Ji-min" s ťažkosťami vysloví a zakrije si ústa než pozrie do zeme... Jackson sa zasmeje... "Čo nevieš rozpravať mladý?" Položí ďalšiu otázku no chlapec nezareaguje... Buď sa hanbí alebo ho nepočuje... "Hej!" Skríkne po ňom Jacksom a surovo mu zdvihne hlavu... Chlapec zalapá po dychu...
"Čo si zač? Povedz nám niečo o sebe..." Vyzve ho Jackson no chlapec len otočí hlavu na stranu čím sa mi potvrdí že nepočuje keďže si v uchu všimnem naslúchavatko...
"Hej Jackson ty kretén mohol by si prísť už aj s tým tvojim zakrslím mozočkom na to že ťa asi nepočuje... Je hluchý ty idiot" vyšteknem naň a zdvihnem sa z miesta smerujúc k nim... Chlapec sa mierne prikrčí pravdepodobne sa má bojí...

'Ahoj som Yoongi... Jeho si nevšimaj' ukážem...

'Ahoj... Som Jimin' Šepkám si keď mu odpoviem a pozerám naň 'ako to že vieš posumkovou reč?' spýtam sa...

'Nevim ju nejak dobre ale mal som takého kamaráta' usmejem sa naň

'Kludne môžeš aj rozpravať... Viem odčítať z pier...teda ak mi rozumieš keď hovorím posumkovou...' čudujem sa že niekto tak... Pekný sa zahadzuje somnou...pousmejem sa no sklopím pohľad keď sa mu pozrie do očí...

Awwe je zlatý... Zdvihnem mu prstom hlavičku... "Ak... chceš.... môžem... ti ....ukázať... Soul.... aspoň .....z ....časti.... teda" snažím sa rozprávať pomaly a artikulovať keď dopoviem usmejem sa naň ..

Pozeram mu na pery a odčítam slová... Prikývnem a pousmejem sa
'Áno bol by som rád... Ďakujem a nemusíš rozpravať tak pomaly rozumiem ti'

"Oh..." zasmejem sa..."Budem musieť ísť na hodinu tak sa potom vidíme..." Usmejem sa naň a pri odchode naň žmurknem...

Automaticky sčervenám a odvrátim sa od neho no zahliadnem ako sa smeje... Určite... má krásny smiech...
Ach bože cítim sa ako školáčka... 15 ročná.. bože....