(Jimin)
Dohodli sme sa s Yoongim že pôjdeme až poobede okolo 16:00 nech môžeme byť na večer pretože vtedy je Soul vraj krajší ako za dňa... Máme s stretnúť pred školou takže sa trochu prejdem ale to nevadí....
Sadnem si na lavičku pred školou a musím chvíľku čakať... Nakoniec čakám hodinu skoro...
Povzdychnem si a chcem ísť domov... Hnevám sa... Ale na seba.... ďalší od ktorého som sa nechal nachytať...
Smutne si povzdychnem a zdvihnem sa k odchodu keď ma niekto chytí za ruku... "... Ah...." Nadskočim...Nechcel som ho sklamať len som proste skôr nemohol... Proste otec... Otočím ho na seba a spustím... "Jiminie prepáč nechcel som meškať... Ale otec znovu pil a..." Nestihnem dopovedať a ani neviem ako končím na zemi respektíve v Jiminovom náručí....
Bože môj... Yoongi... Fuck prečo tu nikto není... Ako naschvál... Opatrne ho zdvihnem a snažím sa ho doniesť ku mne...
Po asi 10 min ho dotiahnem domov kde má privítam medzi dverami moja zhrozená mama... 'Preboha čo sa mu stalo... Jimin?' len pokrútim hlavu a dotiahnem ho až ku mne do posteľ... Chudáčik má monokel a natrhnutú peru... Bože...ruky od krvy.. je celý dobitý... Musím zistiť čo sa stalo...
Ošetrim ho a dám mu studený obklad na očko....
Zakryjem ho a zostanem pri ňom....
ESTÁS LEYENDO
"You hear me?"
FanficNemám rada smutné príbehy ale je to asi jediné čo píšem... RIP... uvidíme ako dopadne tento... vôbec neviem čo sa presne bude diať takže sa nechajte prekvapiť