Ten pravý 2 ❣ [DOKONČENÉ]

2.KAPITOLA

Pondelok! Zas! To znamená veľa práce. Ráno som už o piatej vstala aby som o šiestej mohla začať pracovať. Mala som na sebe letné šaty s kvetinovým vzorom.
"Dobre ránko Beth."žmurkol na mňa chalan,ktorý pracuje ako čašník. Volá sa Jeff.
"Aj tebe."usmiala som sa. Aby ste si nemyslela že ma bali,nebali ma. Má svoju ženu a jedno malé bábo. "Dnes bude veľa práce. Prídu nejaký dôchodci,ktorí si chcú užiť wellness."oznámila som mu.
"Dopekla! Zas sa nebudú vedieť rozhodnúť,čo si dajú na raňajky,obed a večeru."prekrútil očami.
"Hm...ku mne zas budú stále chodiť pre kľúče od bazéna,vírivky a iných hlúposti."posťažovala som sa.
"Máme to ťažké."prikývol. "Musím makať,maj sa."kývol a odišiel.
Ja som si teda prichystala nejaké papiere a už sa o deviatej dovalili do hotela tri babky a ich muži.
"Dobré ráno. Sme tu objednaný na meno Parkinson."povedal starý pán. Našla som si údaje v počítači a vybavila im veci ohľadom ubytovania. Rozdala som im kľúče od izieb a konečne sa pobrali preč.
Cely deň som obsluhovala len dôchodcov,lebo raz chceli ísť do bazénu,potom si zahrať biliard,potom saunu a potom zase čítať knihy.
Domov som prišla až okolo ôsmej a bola som neuveriteľne unavená.
"Ťažký deň?"spýtal sa Dominic.
"Moc. Prišli k nám do hotela dôchodci a vieš akí sú."
"Viem. Poď sadni si. Donesiem ti niečo."išiel do kuchyne odkiaľ doniesol natreté rožky s avokadovou pomazánkou a nakrájanou rajčinou.
"Jej,ďakujem."vlepila som mu pusu na líce. Pustila som sa do jedenia a Dominic ma pritom pozoroval. Potom odniesol tanier do umývačky a sadol si zas vedľa mňa. Začal ma hladkať po stehnách,bruchu a prsiach. Krk mi zasypal vlhkými bozkami. Sadla som si naňho a bozkávali sme sa. Jeho ruky mi lozili po nahom chrbte a stláčal mi zadok. Dala som si rýchlo dolu šaty a on mi rozopol podprsenku. Ruku vopchal do nohavičiek a ja som mu odopla nohavice a vytiahla ho. Vsunul ho jemne do mňa a...
Po sexe sme len tak vedľa seba ležali a ja som si prezerala jeho tvár a telo.
"Som taký šťastný že som s tebou."škrabkal ma po chrbte.
"Ja tiež."pobozkala som ho a zakusla sa mu do brady. "Si krásny."
"Ty viac."
"Nie nie...ty."hádali sme sa.
"Elizabeth!"oslovil ma mojim vlastným menom. Tak ma neoslovil nikto už od mojich jedenástich.
"Z tvojich úst je to krásne."pozrela som mu zamilovane do očí.
"Elizabeth,Elizabeth."zopakoval a ja som mu zapchala ústa. "Čo? Veď sa ti to páči,nie?"
"Áno,ale...och."zasmiala som sa.
"Blázon."
V tom mu zazvonil telefón. Pozerala som naňho spýtavo,kto to je.