Nemám rád moju prácu. Nie je to kvôli miestu, vybaveniu ani platu. Skôr kvôli tomu, čím je tento malý obchodík známy. Už viackrát bol v minulosti prepadnutý, pri jednej z krádeží dokonca prišla o život predavačka.
A dnes tu mám nočnú. Blikajúce svetlo nadomnou blikalo do rytmu klopkania môjho prsta o stôl. Väčšinu dnešnej noci som to bol len ja a bzučanie elektriny. Môj zrak bol upretý na kamerové záznamy aby som sa uistil, že tu som sám. O pár minút mi končila smena a ja som sa nemohol dočkať na vykročenie z tejto budovy. Už som si myslel, že dnešná noc dopadne bezproblémovo. No to ešte predtým než blikajúce svetlo zhaslo. A s ním všetka elektrina v budove. Miesto kamerových záznamov som sa teraz pozeral na veľkú čiernu obrazovku. Vzdychol som si, vytiahol som baterku zo šuflíka a v momente čo som sa postavil všetko nabehlo. Klesol som na kreslo v úľave, že nemusím šaškovať s poistkami a pohľad mi opäť padol na kamery. Všetko bolo bez rozdielu až na to, že sa pri vchode zjavila žena.
Nepočul som ju vchádzať... pomyslel som si a skúmal som ju pohľadom. Všimol som si, že má uniformu našeho obchodu, že by moja náhrada?
,,Um, haló?" povedal som nesmelo.
Ženu som nemohol vidieť priamo, keďže ju kryli regály. Nereagovala. Až po chvíli sa začala hýbať. Zmrzol som, keď som zistil, že ide smerom ku mne. Zvuk jej opätkov sa rozliehal po budove. Strach narástal každým momentom. Už za pár sekúnd ju uvidím. Pozeral som striedavo na kameru a na uličku z ktorej mala vyjsť. Na moje prekvapenie nikto nevyšiel. Zmätene som pozeral na kameru, kde žena bola už pomaly pri mne a na miesto kde by mala stáť. Jediný zvuk, ktorý ma uisťoval, že sa mi to nezdá bolo klopkanie opätkov. Neviem aký zvuk som to vydal, keď sa žena na kamere oprela o moju kasu. Pozeral som sem a tam v terore. Keď ku mne natiahla ruku zavrel som oči a dúfal v zázrak. Ten sa stal, keď kolegyňa Erika vošla dovnútra. Pozdravila a pozerala na mňa ako na šibnutého, keď som sa tam krčil v strachu.
Aj keď to už bolo pár mesiacov odvtedy, čo sa to stalo, stále mi to naháňa strach. Dal som výpoveď a dúfam, že už nikdy nebudem musieť byť na nočnej.
