Anna ✧ harry styles

0.2

A N N A

Koncert skončil a spolu s Conorom sme sa snažili cez veľký dav dostať von z arény. Keď sa nám to po dlhých pätnástich minútach podarilo, úľavne sme si vydýchli. Vybrali sme sa teda k nákupnému centru, pri ktorom mal Conor zaparkované jeho auto. Spoločne sme si nastúpili a zapli si pásy. Až vtedy som pocítila, ako príšerne ma boleli nohy, no nezaujímalo ma to. Práve som videla Harryho Stylesa.

Harryho Stylesa, zasraného Harryho Sty -

,,Ako sa ti páčil koncert, Ann?" spýtal sa odrazu Conor. Okamžite som hlavu otočila na stranu, smerom ku Conorovi.

,,Bolo to úžasné!" vykríkla som nadšene. Conor sa na mňa vystrašene pozrel, no nakoniec sa aj tak zasmial. Naštartoval auto a cúvaním vyšiel z parkovacieho miesta.

,,Páni, mal by som ti prítomnosť Harryho Stylesa dopriať častejšie," jemne sa zasmial, zatiaľ čo ja som ho dlaňou udrela do ramena.

,,Myslím to vážne," usmial sa Conor, ,,nikdy som ťa nevidel tak uvoľnenú a... odtrhnutú z reťaze."

,,Keď vravíš," pretočila som očami a cítila, ako sa mi do líc hrnie červeň. ,,Tak či tak, ďakujem za ten koncert, veľa to pre mňa znamená."

,,Bez problému, sestrička. Vieš, že som to urobil rád," Conor sa milo usmial a konečne sa vybral na diaľnicu, ktorá nás mala zaviesť domov. Zbytok cesty prebiehal v tichosti. Conor sa plno sústredil na cestu a ja som bola myšlienkami vo svojom svete. Stále som premýšľala nad tým, čo sa pred pár minútami udialo. Možno som to preháňala, veď som len videla Harryho Stylesa. Predsa len, dnes ho videlo veľa ľudí. Aj keď, pre mňa to nebol len Harry Styles. Bol to môj idol, môj hrdina a moja platonická láska dokopy. Premýšľanie o tom, ako sa na mňa dnes veľakrát pozrel ma privádzalo k šialenstvu. A to doslovne. Nevedela som, prečo som si práve ja zaslúžila takúto pozornosť a prečo práve od neho, no páčilo sa mi to. Komu by sa to nepáčilo, však?

,,Vystupovať," zavelil Conor, čím vyrušil môj myšlienkový pochod. A to opäť. Len som jemne prikývla hlavou a vystúpila z auta. Potichu sme sa vybrali po chodníku, ktorý nás zaviedol až pred dvere od nášho domu. Z vrecka som vytiahla kľúče, ktorými som tie mohutné dvere otvorila a s Conorom sme sa po špičkách vybrali na horné poschodie. Najskôr sme sa však museli vyzuť, čo bolo pri zaspávajúcom Conorovi naozaj riskantné. Po vyzutí sme obidvaja prešla k schodom, po ktorých sme potichu vyšli až na horné poschodie.

,,Dobrú noc," šepol Conor ospalo. Prišiel ku mne bližšie, perami mi venoval jemný bozk na čelo a pohladil ma po pravom lícu.

,,Dobrú," popriala som mu šeptom späť. S Conorom sme sa ako vždy pred spaním objali a vybrali sa do svojich izieb. Ja som sa len rýchlo pred zrkadlom odlíčila, obliekla sa do pyžama s potiskom mačiatka a unavene si ľahla do perín. Zababušila som sa až po krk a ľahla si na pravý bok. Práve vtedy som mala výhľad na moju skriňu, oblepenú fotkami Harryho - či už z čias One Direction alebo z nedávnej minulosti.

,,Dobrú noc, Harry," šepla som s unaveným úsmevom na tvári a zatvorila očné viečka.

***

,,Anna, vstávaj," do uší sa mi dostal hrubý hlas. Len som sa ešte viac pritisla k vankúšu, ktorý som držala v rukách a ignorovala ten známy hlas.

,,Prisahám, že niekomu zaplatím, aby vymyslel budík, na ktorý by si sa apoň raz zobudila," otrávenosť a hnev v spomínanom hlase boli viac ako výrazné, no netrápilo ma to. Chcela som sa len normálne vyspať, preto som si tvár schovala do druhého vankúša.

,,Fajn, ak sa teraz nezobudíš, žiadne prekvapenie nedostaneš," počula som len. Práve vtedy som ucítila štipľavú bolesť na mojom chrbte. Okamžite som sa posadila a hľadela tvárou k môjmu staršiemu bratovi.