Azoteria

Bratstvo 1/2

Tak ako v mnohých ďaľších príbehoch, aj v tomto budú vystupovať magické tvory, nepredstaviteľné monštrá, či už mnohé ďaľšie bytosti.

Príbeh sa odohráva v kúzelnom svete Azoteria, svete tak nádhernom ako si len dokážete predstaviť. Široko ďaleko vládne mier a pokoj. Svet prekypuje nádhernou prírodou, množstvom všemožných druhov rastlín a zvery. Žijú tu mnohé rasy v miery.
Kedysi dávno si medzi sebou 4 najväčšie z nich - ľudia, dwarfovia, terani a elfovia rozdelili územia. Ľuďom pripadla Tarania, dwarfovia dostali Lightforge, Terani, bohužiaľ nespokojný so svojím územím - Frostland a elfovia získali Strom života a celú krajinu Grasmoon na ktorom sa tento strom nachádza.
Nieje to len tak nejaký strom. Od tohto stromu závisí život celého sveta, je to "Srdce Azoterie".

Práve na toto miesto so svojou oddanou družinou kedysi slávnych bojovníkov, hrdinov z mnohých bitiev o Azoteriu, dnes už len ako osobná ochranka, smeruje mladý princ Taranie - Rothar.
Túto dlhú výpravu učinil z nie jedného ale hneď dvoch dôvodov. Tým hlavnejším je jeho prijmutie do Bratstva Svetla, ochráncov Azoterie, no preňho je hlavnejší dôvod úplne iný. Bol si vedomí že na okamih keď z mladého princa spravia člena ochráncov Azoterie čaká celý svoj život a ktomu okamihu má prijsť už nasledujúci deň, no oveľa zvedavejší bol na jeho spriaznenú dušu z detstva, Lailu - "jeho prvú detskú lásku", ktorá by sa aj so svojim otcom Lentairom - mocným kráľom elfov, mala ukázať na prijatí princa do Bratstva.

„Tu sa utáboríme", rozhodol Rothar keď práve prechádzali cez Mlžnú Lúku, ktorá sa však už nachádzala na území Teranov. Pri pohľade na zatiahnutú oblohu a stále narastajúci vietor mu hneď bolo jasné, že v takom počasí ďaleko nezájdu. „Ide búrka!", Zvolal a vydal svojim mužom rozkazy.
Hneď začali s výstavbou stanov.

V momente keď s výstavbou skončili spustil sa silný lejak. Všetci až na dvoch strážnych sa skryli do stanov. Niekto predsta musel aj v takom počasí dávať pozor na princa, našťastie sa každú hodinu stráže striedali, a tak mali premoknutý a zmrznutý "ochrankári" čas zohriať sa nejakú tú dobu v stane a dať si teplý čaj, či už si nachvíľu zdriemnuť. Vnoci bola hustá hmla a kutomu pršalo tak silno, že nebolo vidieť na svoje vlastné chodidlá, no stráže to neodradilo, pretože mali v ten moment jednu jedinú úlohu. Dohliadnuť aby sa princovi nič nestalo.
A tak udatný bojovníci stoja v tom mraze vonku a sledujú, či sa neobjaví čokoľvek podozrivé.

Medzitým sa mladý princ s jedným zo svojich strážcov zhovára v stane. „Takúto búrku som nezažil už mnoho rokov", pošeptal Brownbeard (dlhoročný priateľ kráľa Hereholda a jeho pravá ruka, ktorého kráľ poveril, aby išiel do Grasmoon s jeho synom Rotharom) a pootočil hlavu mierne na princa.
„Tu sme vo Frostland, na Teranskom území. Tu sú takéto ba aj omnoho horšie búrky na dennom poriadku". Odvetil mu princ.
„Myslíš, že je stále rovnaká ako si ju pamätám?"
"Pane, myslím si, že je stále rovnako nádherná a múdra ako si ju pamätáte z detstva." Odpovedal kľudne Brownbeard princovi. „Mali by ste sa vyspať, zajtra Vás čaká náročný deň."
„Máš pravdu, ráno za úsvitu vyrazíme ďalej, nech sme tam do obeda. Dobrú noc."
„Dobrú noc, mladý princ Rothar."