Azoteria

Bratstvo 2/2

Slnko ešte len vychádza spoza veľmi vzdialených Salaneidských hôr a ranná rosa kĺže dolu po listoch. Počuť je štebot vtákov i praskanie popadaných konárov pod nohami tažkoodených strážcov princa, ešte z búrky, čo sa tadiaľ prehnala vnoci.

Princ aj so svojimi strážcami sú už takmer na mieste, kde sa má konať prijatie.
„Traenor, obdivuhodné a tak nádherné mesto elfov." - povedal pri pohľade na obrovské mesto Brownbeard. Povedal to z kopca, z ktorého už boli jasne vidieť veľkolepé hradby mesta.
Toto mesto, ktoré už toľké roky nevidel ho vždy dokázalo pri pohľade naň očariť. A nebol jediný koho očarilo.

Už z diaľky je mladý princ oslnený krásou tohto úžasného miesta. Všade je také ticho. Tich akoby tu nebolo jediného tvora. Bol by si princ myslel, že sú na opustenom, dávno zabudnutom mieste, kde už tisíce rokov nevkročila jediná noha.
„Otvorte bránu! Princ Rothar z kráľovstva Tarania prichádza aj so svojou družinou."
Zvolal, jeden z hlavných strážcov brány pri pohľade na blížiacu sa družinu vojakov, pod vedením princa Rothara.
Mocná, drevená, prastarými elfskými ornamentami zdobená brána, tak mohutná, že by ňou snáď ani najsilnejší nepriatelia neprenikli sa začala otvárať.

Pri prechode touto bránou Rotharom prechádzajú rôzne pocity. Úžas, tréma, no nad všetkými pocitmi azda najviac prevažuje zvedavosť.
Náš princ nikdy nebol ten typ čo sa bojí niečoho nového, neprebádaného. To skôr naopak. Nové veci ho priam priťahovali. Nikdy si nevedel vysvetliť čím to je, no bol tomu nesmierne rád.

Keď princ prešiel aj so svojou družinou cez bránu, bol v nemom úžase. Nikdy nevidel elfskú architektúru budov na vlastné oči. Počul už rôzne legendy o vznešených elfoch, o elfoch ktorý svoje domy stavajú na stromoch vo veľkolepom meste Traenor, domy postavené spojením elfskej mágie a prírody.
Azda jedny z najkrajších príbytkov v celom šírom okolí.

Keď mladý princ prechádza krásne dláždenou cestou, po stranách nespočetne dlhými zástupmi elfských (v momente keď tadiaľ prechádza princ Rothar - salutujúcich) strážcov cez mesto, naprieč Stromu Života si uvedomí, že dnes príde ten deň. Deň keď už nebude mladým princom.
Vo chvíli keď ho prijmú, Vtej chvíli sa zneho stane muž. Muž ktorý zodpovedá nie len za jeho rodnú Taraniu, ale aj za Azoteriu ako takú. Musí spolu s ďaľšími členmi Bratstva udržiavať mier na celej Azoterii.

V momente keď princ vošiel cez ďaľšiu, rovnakými ornamentami zdobenú bránu do Stromu Života, šaman už čakal pri obradnom oltári. Všetky oči v miestnosti sa naňho upreli. Nechýbali medzi nimi ani tie Lailine.
Prenikavé jantarovo - zelené oči elfskej princeznej boli vždy pre mladého princa bez pochyby tie najkrajšie na celej Azoterii. Mala tiež nádherné, dlhé vlasy, farby takej, ktorú majú azda len jemné snehové vločky ktoré v zime poletujú ponad stromy a pomaly dopadajú na zem.
Je rád že ju vidí po takej dlhej dobe. V momente keď ju uvidel, opadol z neho všetok stres.
V bielom rúchu oblečený, stojac nad oltárom Šaman zvolá: „Pristúp ku nám princ Rothar, syn veľkého Hereholda, kráľa Taranie."
Princ Rothar bez jediného, čoilen najmenšieho výrazu na jeho tvári, anilen náznaku akejkoľvek emócie, pristupuje ku oltáru pri ktorom už stoja okrem Šamana ďaľší dvaja stúpenci Bratstva Svetla, oblečený takisto v jasne bielych rúchach ako šaman.
Princ príde pred oltár a poklakne na jedno koleno, hlavu drží z úcty ku šamanovi sklonenú k zemi.
Všetci v miestnosti len mlčky s napätím sledujú čo sa bude diať.
„Upri svoj zrak na Kharkandia!, Jedného z najväčších bojovníkov všetkých čias a zakladateľa Bratstva Svetla."
Princ Rothar uprel svoj zrak na obrovskú sochu hrdinu, ktorá sa nachádzala za šamanom.
Bol to mohutný, svalnatý bojovník. Hrozivý výraz v tvári mal, že by sa ho nejeden protivník bál, no zároveň to bol láskavý a dobrosrdečný človek ku tým, ktorý si to zaslúžia.
„V mene našej Zeme - Azoterie a našich predkov, ktorý tu žily..." Hovorí šaman.
Princovi v tom momente akoby mráz prešiel po chrbte. Obrad sa mu zdal byť nekonečný.
„V mene krvi našich predkov, ktorý padli, aby sme my mohli dnes žiť v mieri."
Jeden zo šamanových pomocníkov - členov Bratstva, držal náhrdelník s jasne modrým rubínom.
Podíjde pred princa držajúc šperk priamo pred princovou tvárou.
V tom momente podíjde ku princovi druhý člen bratstva a vytiahne spoza chrbta nôž.
Chytí princovi ruku a dlaň mu dvihne nad šperk.
„Staň sa naším bratom!, Nikdy nás nezraď a vždy pomáhaj tým, ktorý tvoju pomoc najviac potrebujú!"
Vtom momente člen Bratstva s nožom prejde takmer dokonale naostrenou čepeľou jemne princovou dlaňou.
Jeho krv kvapkajúc na šperk, rubín rozžiari mocnou modrou aurou. Šaman pristúpi ešte bližšie ku princovi a nasadí mu náhrdelník s modro svietiacim rubínom okolo krku.
Vtom momente princ pocíti neuveriteľnú moc, moc ktorú si nevedel vysvetliť. Akoby mal po svojom boku všetkých dávnych hrdinov Azoterie.
Vtedy celá sála postavila sa a ohromným potleskom privítala nového člena Bratstva Svetla.
„Od tohto momentu si jedným z nás."
Hovorí princovi Brownbeard, ktorý tiež, síce už pred mnohými rokmi podstúpil ten samí obrad.
Hneď ako si všetci hostia v sále do detailov prezrú nového ochráncu ich Aziterie, všetci sa presúvajú do ďalšej miestnosti, ktorá už je nachystaná na veľkú hostinu po vykonaní obradu. Princ si obviaže porezanú dlaň obväzom ktorý mu po obrade dal šaman a kráča spolu s ostatnými hosťami do druhej miestnosti.

Hostina už prebieha v plnom prúde. Všetci spolu sedia pri neuveriteľne dlhom stole, na ktorom sa podávajú najrôznejšie špeciality a každého na stole čaká pohár piva.
Počas toho ako tak všetci jedia a nahlas sa bavia medzi sebou sa kráľ elfov - Lentair postaví a zvolá: „Poprosím o chvíľu ticha! Rád by som dnes pripil na princa Rothara, syna veľkého kráľa Hereholda. Dnes sa mladý princ stal jedným z nás, jedným z členov Bratstva. Na zdravie!"
Všetci pozdvihli svoje čaše s pivom a vzdali hold princovi.
Rothar bol rád, že sa dnešná hostina točí okolo neho, no chcel sa presláviť sám a nie tým, že ho každý uznáva len preto, lebo sa narodil ako princ. Často sa kvôli tomu trápil a po večeroch na to myslel, no zároveň vedel, že stým nič nespraví. Aspoň zatiaľ nie...

Ako tak hostina prebiehala a zdalo sa, že je všetko perfektné, vtrhol do sály jeden zo strážcov Traenoru. Mal zhrozený výraz v tvári, akoby videl ducha. Pribehol ku kráľovi Lentairovi a pošeptal mu tak potichu že to nikto až na kráľa nemohol započuť: „Sú tu. Portál bol asi pred hodinou videný neďaleko mesta Thele."
...