Goddess of the Stars III. [HP Fanfiction]

27. AILSSA MARLOWOVÁ

Pohreb Alethey Greengrassovej sa konal o pár dní,  a neprekvapivo sa ho nezúčastnilo príliš veľa ľudí. A tí čo prišli tam boli jedine kvôli dievčatám. Astoria si mlčky utierala slzy, ktoré jej stekali po lícach a Daphne objímal Ron okolo pása. Bol to vážne smutný pohľad, a Siriusovi sa z neho lámalo srdce. Bolo to možno bezcitné, ale nebolo mu They ani trocha ľúto. Bola to zlá a zákerná žena, ktorá toľko ublížila tým koho mala najmä chrániť - svojim dcéram. K Daphne sa síce správala asi pekne, čo vyrozumel z útržkov rozhovorov, ale bola to skôr opičia láska, ktorá škodila a ubližovala rovnako. Astoria zas vyrastala s nezáujmom matky. Mal veľkú chuť ju objať a utešiť, ale zároveň rešpektoval jej želanie aby ju nevyhľadával. Stálo ho to však všetku silu, potreboval ju. Nedokázal si predstaviť svoj život bez nej. A ani si ho tak predstaviť nechcel. Miloval ju, už si tým bol istý a bál sa, že ju nadobro stratil.

Odolal nutkaniu usmiať sa, keď sa zadíval na Daphne, predsa len to nebolo príliš vhodné, keďže boli na pohrebe. Ale tešil sa, že niečo po Regulusovi tu predsa len bolo. Ako sledoval malú Zoe, ktorá ju držala za ruku a v druhej mala kvietky bol si istý, že jeho brat by bol na dcéru a vnučku veľmi pyšný. A zároveň sklamaný zo ženy, do akej dozrelo dievča ktoré toľko miloval.

Spomenul si na rozhovor, ktorý pred pár dňami s Daphne viedol.

Stretli sa v Šikmej uličke v malej kaviarni, kde mali trocha súkromia. Hoci sa poznali už dlhšie, ale obaja sa cítili trocha rozpačito. „Aspoň to konečne dáva zmysel," usmial sa na ňu Sirius.

„Čo také?" opýtala sa zvedavo.

„Trocha mi pripomínaš matku. Niektoré gestá, to ako si prehadzuješ vlasy. Nuž ... ona bola to vážne čarovná žena." dodal s úškrnom. „A máš Regulusove oči." dodal.

„Aký bol?" chcela vedieť Daphne. „Povieš mi o ňom?"

Sirius si povzdychol. „Niečo pre teba mám." podal jej fotografiu z Grimmauldovho námestia, ktorú našiel pred časom v Regulusovej izbe. Bola na nej Thea a Regulus. Obaja sa usmievali. Bolo správne aby Daphne mala fotku svojich rodičov.

„Bol fešák." poznamenala Daphne. „Ďakujem."

„Nuž ... Regulus bol komplikovaný." odpovedal jej Sirius na otázku, ktorú mu položila pred chvíľou.

„Takže skutočný Black?" zažartovala.

„Tak nejako." prikývol. „Mal by ťa veľmi rád, som si istý. A bol to veľmi statočný človek. Obetoval vlastný život aby Voldemorta zastavil. Nikdy na to nezabudni, áno?"

Daphne prikývla a utrela si slzu. „Sľubujem."

Pohreb skončil a on vycítil na sebe Astoriin pohľad a potom sa odvrátila. Vzala Zoe za rúčku a spoločne odišli, pretože už dlhšie nezvládla byť na cintoríne.

„Nechaj ju," Harry mu položil ruku na plece. „Potrebuje byť sama a smútiť. Vyrieši sa to samé. Ver mi."

„Kiežby si mal pravdu." povzdychol si Sirius. „Ja pôjdem do Azkabanu, dostal som Greengrassov odkaz od Dawlisha, chce so mnou hovoriť."

„Nemusíš to robiť." Harry sa zamračil. „Merlin vie, o čo tomu chlapovi ide."

„Viem, ale mal by som." odpovedal Sirius. 

***

„Sadni si Black." požiadal ho Prometus bez úvodu a premeriaval si mladšieho muža. Tých niekoľko dní v Azkabane mu vážne neprospelo. Vyzeral unavene a neupravene. Prometus chvíľu mlčal a potom sa rozhodol prejsť hneď k veci. Nepríjemné záležitosti radšej riešili priamo, a nerád chodil okolo horúcej kaše. Ničomu to nepomáhalo, len sa odďaľovalo nevyhnutné. „Chcem ti niečo povedať, staré rodinné tajomstvo, ktoré okrem mňa nikto nevie."