Pán neznámi

6. Tovar I.

Namjoonov P.O.V.

Auto som zaparkoval v prístave u jedného starého skladiska, ktoré vlastní jedna s mojich firiem.
Dnes sa tu mal na noc uskladniť môj tovar, ale dorazila iba polovica heroinu. Celých sto kilo zmizlo, presnejšie ukradli mi ich a ešte k tomu som musel opustiť svojho babyboya.

Vrazil som do skladu plného svojich chlapou. Uprostred skladu sedel na stoličke Hobi pred nejakým chlapom, ktorý visel z trámu tak doriadený že aj kedy som vedel jeho meno v tejto chvíli by som ho nepoznal.
Hobi hneď vyskočil zo stoličky keď ma zbadal. Mal na sebe iba čierne roztrhané rifle a na rukách kožené rukavice. Svalnaté rameno mu teraz zdobila krvavá rana po guľke.
"Daj si to ošetriť." Mávol som hlavou k jeho zraneniu.
Hobi nad tým len mávol rukou. "Takáto malá ranka mi nijako neublíži."
"Čo sa stalo? Od Jina viem že prevoz tovaru nevyšiel podľa plánu." Venoval som mu podráždený pohlad.
Hobi si precvičoval boľavé rameno na ktorom mu ostane dalšia jazva.
"Ako bolo naplánované, Jimin uzavrel obchod a naložil dvesto kilo heroinu do dvoch dodávok. Ja som ich prebral na hranici šlo to dobre, ale potom sa to celé posralo. Na našich hraniciach čakali poliši. Začali strieľať a nastal chaos jednému autu sa podarilo ujsť ale druhé zadržali.
Prišli sme o piatich chlapov a traja vrátane mňa sú poranení. Jimin ukryl druhú dodávku a Jin šiel hneď na policajnú stanicu, ibaže žiaden heroin nezadržali. Podľa informátora nemali žiadnu akciu na hraniciach."

Kurva, to sa mi len zdá. Polovica môjho tovaru je fuč a to je veľká strata ak nie je na stanici potom je u konkurencie. Ale u koho?

"Už niečo povedal?" Obzrel som si muža predo mnou.

"Bolo ho treba trochu prehovárať ale veď vieš že mne nik dlho neodolá." Usmial sa tým svojím slniečkovým úsmevom.
Ako môže niekto byť celí od krvi potom čo mučí inú osobu a napriek tomu pôsobiť ako žiarivé slniečko? To asi nikdy nepochopím je to proste Hobi.
Chlapík zavesení na retaziach zachrčal bolesťou. Hobi ho naozaj krásne doriadil. Schmatol som ho za bradu aby sa mi díval rovno do očí.

"Tak, s Hobim si, si už pohral teraz odpovedaj mne." Zatriasol sa keď začul zavrčanie čo mi vyšlo s úst.

"J..ja n...nič n..neviem." Stlačil som mu dobitú sánku tak silne že som cítil ako mi pod prstami praská.

"Rozmysli si to ak nič nevieš nie si užitoční tak zomrieš. Chceš zomrieť?"

"Nie ...nie!" zaúpel bolestne.

"Tak ak chceš žiť hovor."

"Ja, ja naozaj n..neviem kde je t..tovar." Zafnukal bolestne.

"A..ale p..policajní kapitán P..Pan K..ki-Mun v tom i..ide tiež o..on vie kde je t..tovar."

"Kapitán Pan Ki-Mun? Čo s tým má on?"

"J..jeho muži, b..boli tam i jeho m..muži. To o..od nich sme m..mali policajné u..uniformy."

Ihneď som vytiahol mobil a volal Jinovi. Zodvihol takmer okamžite. "Už si nie čo zistil?"
Jinou hlas znel troch unavene. "Mám našu prázdnu dodávku na vrakovisku a popis šoféra, ktorí ju tam nechal podľa znaku na jeho krku je to jeden zo Taovich chlapov. Ale nie som si tým istí. Potrebujem viac dôkazov inak môžme vyvolať vojnu s nesprávnim konkurentom."

Povzdychol som si predsa je jedna ráno i ja som naozaj unavení. "Policajní kapitán zrejme nechce s nami spolupracovať a niekto mu ponúkol viac než mi. Navštívime ho Jini." Zložil som telefón a venoval Hobimu naštvaní pohľad.

"Nechaj ho previesť G-Dragonovi do Red Housu." Mávol som hlavou k vydesenému chlapovi v retaziach.
"Nech ho ošetrí a nájde mu vhodnú klientelu. Splatí mi každý utratení cent za môj tovar."

Hobimu sa na tvári rozhostil škodoradostní úsmev. Red Hous nie je štandardní bordel ale skôr tajní klub pre klientov zo sadistickými sklonmi. Ten parchant si ešte bude želať aby mohol umrieť.

A mňa čaká ešte pekne dlhá noc.