Chytil ma za ruku a viedol k nemu do auta. Začala som krútiť hlavou a trhať rukou. Zastavil a pozrel na mňa. "Čo sa deje Melody?"
"Mel!!" Započula som krik. Obaja sme sa tam otočili a zbadali tam trošku pripitú Made. "J-ja sa ti ospavedlňujem. Necela som ťa tam nech- o.. Dobrý večer pán učiteľ." Usmiala sa naňho.
"Pane bože Madelyn, koľko si toho vypila?" Pozrel na ňu neveriacky.
"Uba trolilííínku!" Pristami naznačila asi 2 cm a pri tom privrela oči. Pán Bieber zavrel oči povzdychol si a znovu ich otvoril.
"Dobre, povedz mi prosím ťa tvoju adresu a aj Melodyinu adresu a ja vás hodím domov." Ukázal na jeho auto. Ty vadó! On ma Ferrari?!
"Ježíšku na nebíčku, vy ste vykradol banku?! Ako si môžete ako učiteľ dovoliť Ferrari?!" Vyhŕkla naňho a s otvorenými ústami hľadela na tú krásu. Teda na to auto.
"To teraz nerieš prosím ťa a povedz mi tie adresy."
"Ale nezaťažujte sa pán Bieber takýmito hlúposťami. My tu máme auto." Ukázala Made na svoje auto.
"V žiadnom prípade nebudeš šoférovať keď si pila alkohol." Pokrútil hlavou. Pozrela som sa na zem a vtedy som si všimla že ma stále drží za ruku. Moja malá ruka bola stratená v tej jeho a bol to úžasný pocit.
"Veď nie ja, ale tuto Melody." Bleskovo som zdvyhla hlavu a nechápavo a vyplašene zároveň na ňu hľadela.
Pustila som ruku pánovi Bieberovi a začala jej znakovať. "Šibe ti?! Však ja neviem ani strčiť kľúč do zapaľovania a nie to eǎte odšoférovať to k tebe a potom ku mne!!" Pobúchala som si po čele na znak či jej šibe.
"Však ale v praxi sa učí najlepšie." Zasmiala sa a chytila ma za ruku a začala ťahať preč.
"Hou hou hou. Ak som to dobre pochopil tak Melody nevie šoférovať, takže v židnom prípade. Ja vás odveziem domov a nechcem počuť žiadne pripomienky Madelyn!" Upozornil ju keď už chcela odvrávať. Povzdychla si založila si ruky na hrudy a dupla nohou. Bože ona je také dieťa. V euchu som sa zasmiala.
"Prosím ťa prestaň sa správať ako dieťa." Vyznakovala som jej. Vyplazila mi jazyk.
Pán Bieber ma znovu chytil za ruku a išiel ku jeho autu. Otvoril dvere na strane spolujazdca a pomohol mi nastuppiť. "No tak jej pomáhate a na mňa sa všetci vyserte.. Ale v pohodé. Ja to zvládnem aj sama." Rozprávala sa Made sama so sebou. Pozreli sme na ňu a Justin sa jemne zasmial.
"To som rád že to zvládaš sama." Mrkol na ňu. Zavrel mi dvere a obišiel auto. Keď už obaja sedeli vyštartoval.
"Ja bývam v tam tej ulici." Made ukázala na ulicu a pán Bieber tam odbočil. "A Melody býva na Blame street 75." Usmiala sa a vystúpila. Ešte sme počkali kým vojde dnu a bolo už iba počuť. "Mamáá, som domá." A potom buchli dvere.
"Tak a teba teraz teba." Usmial sa na mňa a vyrazil k nám. Zastavil pri našom dome a ja som sa vďačne usmiala. Vystúpila som. "Tak sa vidíme zajtra a nezabudni na to doučovanie." Prikývla som a vystúpila. Podišla som ku dverám a vtedy mi došlo že nemám kľúče. Začala som búchať do dverí, no nikto sa neozýval. Trošku som cúvla a pozrela sa na dom. Nikde sa nesvietilo. Znova som buchla do dverí no stále nič. Oprela som si hlavu o dvere a povzdychla som si.
"Melody!" Zakričal na mňa pán Bieber. Podišla som bližšie k jeho autu. "Čo sa deje?"
Vytiahla som si mobil a napísala mu ako novú správu: "nemám kľúče a nikto mi neotvára."
Podala som mu to a on mi ho vrátil. "No tak jedine ťa môžem zobrať k sebe a zajtra.. Počkať, však zajtra je sobota." Zasmial sa. "Tak zajtra ťa odveziem domov."
"Ale ja vás nechcem otravovať." Podala som mu mobil.
"To nie je žiadne otravovanie. Poď sadni si a ideme ku mne." Po chvíľi premýšľaní a pochybností som nakoniec nastúpila a išli sme k nemu.
Vystúpili sme pri obrovskom dome. Tento chlap je určite mafián alebo niečo! Pozerala som na ten dom s otvorenými ústami. "Zavri ústa vletí ti tam mucha." Zasmial sa. Hneď som sčervenala a sklonila hlavu k zemi.
Znovu ma chytil za ruku. Pane bože pozrite sa na moje nohy asi sú zo želatiny.
Vošli sme dnu a tam som sa prilepila k zemi. Obrovská vstupná hala. Veľke polozatočené schodisko hore. Obrí krištáľový luster. Toto je normálne palác..
"Tak poď." Potiahol ma s mienym smiechom hore po schodch. Vošiel do jedných dverý. Pred sebou som videla velikánsku posteľ. Pred ňou krb a nad krbom veľká plazmová televízia. Pri obrovskom okne ktoré bolo skoro cez celú stenu boli dve veľké krásne kreslá. To je neuveriteľné. "Toto je moja spálňa. Tu budeš spať, ja idem do obývačky, lebo v hosťovských sú ešte kravice od sťahovania." Zasmial sa. Takže sa ešte iba prisťahoval.
Začala som krútiť hlavou do strán. Zobrala som si telefón a napísala: "ale nie, vy ste tu doma ja vás tu len otravujem, ja pôjdem kľudne spať do obývačky."
Podala som mu telefón a on si to potichu prečítal. "Prestaň. Žiadne otravovanie. Budeš pekne spať tu a ja v obývačke. A žiadne odvrávanie!" Ukázal na mňa prstom a podal mi telefón. Vzdychla som si a nakoniec prikývla.
"Dobrú noc." Usmial sa na mňa. Ruky som si spojila a dala pod hlavu ako znak že spím. To bolo dobrú noc v znakovej reči. (P. A. Netuším či to tak je. Ale teraz ž hej.)
Usmial sa a odišiel. Vyzliekla som si nohavice a mikinu a položila to na kreslo. Len v tričku a spodnom prádle som si ľahla do jeho postele a predstavovala si aké by to bolo krbyže je tu so mnou.
Zrazu sa otvorili dvere a v nich stál Pán Bieber len v boxerkách. Pene Bože, všetcí svätý ma ochraňujte! On má tak sexy telo! "Prepáč, len som si tu zabudol pár vecí. Prikývla som. Podišiel k posteli a spod vankúša si vybral nejaké nohavice. Obliekol si ich a vošiel do dverí ktoré tu mal. Počula som stadiaľ tiecť vodu asi kúpeľňa.
Postavila som sa a išla si do mikiny pre telefón. Zohla som sa a keď som sa narovnala a otočila narazila som mu do hrude, znovu.
No tento raz na nej nemal nič. Len krásne tehličky a ja som sa mohla roztápať. Zdvyhla som hlavu na jeho úroveň. Až teraz som si ubedomila že je odomňa vyšší asi o hlavu aj niečo. Pozerali sme si do očí už asi 5 minút keď v tom...
Čo myslíte, čo sa stane? :O :D názory prosím. :)
