Bola prestávka a všeky dievčatá sa neustále upravovali. Liezlo mi to na nervy. Sedela som v rohu s podopretou hlavou a kreslila si rôzne obrazce na papier. Ozvalo sa zvonenie a všetci si posadali na svoje miesta. Po asi dvoch minútach do triedy vošiel pán asi o 6 rokov statší odomňa. Všetci sme sa postavili. Rukou naznačil nech si sadneme.
"Dobré ráno žiaci, tak aby som sa predstavil, volám sa Justin Bieber a som váš nový triedny učiteľ. Prosím postupne sa mi predstavt-" v rozprávaní ho prerušila rútiaca sa Madelyn do triedy.
"Prepáčte že meš-... Kám ale zaspala som." Sekla sa keď ho uvidela. Celého si ho prezrela a kusla sa do pery.
"V poriadku. Práve som hovoril že som váš nový triedny učiteľ a máte sa mi postupne predstaviť tak si kľudne sadnite a môžeme začať." Made (skratene Madelyn) si sadla vedľa mňa a pozdravila ma. Kývla som jej ruku na znak ahoj a ďalej sledovala to prekrásne stvorenie sediace na katedre.
Vlasy vyčesané dohora a pritom tak krásne upravené, žiarivý úsmev a karamelové až zlaté oči. Toto je dámy a páni chodiaca dokonalosť.
"Dobre, ďalší?" Pozrel na mňa. Prebrala som sa zo svojho snívania a prezerania si ho a začala panikáriť.
"To je Melody Reed." Ukázala na mňa Madelyn. Pán učiteľ Bieber sa zamračil a pozrel na mňa.
"A slečna nemá vlastné ústa že jej robité tlmočníčku?" Zdvyhol obočie dohora.
"A je nemá." Dodala a on hneď svoju tvár uvolnil a vytvoril sa mu ľútostivý pohľad.
"Oz.. Prepáčte ja-" začala som znakovať.
"Hovorí že to nič." Usmiala sa Made. Pomaly prikývol a pokračoval ďalej.
---
"Slečna Melody môžete na chvíľku prosím?" Zavolal na mňa pán Bieber keď zazvonilo a všetci už odišli až na mňa a Madelyn. Ukázala som jej že môže ísť. Prikývla objala ma a odišla.
Nervózne som sa postavila pred katedru a usmiala sa. "Všimol som si že máte zlý prospech z matematiky." Nervózne som sa poškrabala na zátylku a jemne prikývla. "Poskytujem doučovanie žiakom ako ste vy, čiže neúspešným v matematike a fyzike. Mali by ste záujem?" Usmial sa na mňa.
Rukou som ukázala že píšem. Pochopil ma a podal mi papier s perom. "A kedy by sa to dalo?" Podala som mu papierik s textom.
Potichu si to prečítal. "Mne je to v podstate jedno, ako to vám vyhovuje." Usmial sa.
Znovu som si zobrala papier a začala písať. "Ja môžem každý deň po škole. Stačí ak mi poviete čas." Znovu som mu podala papier a usmiala sa.
"Tak mohli by ste zajtra o 15:00 u mňa doma alebo v škole?" Začali sa mi potiť dlane. Poibzerala som sa po celej triede a následne naňho.
Rukou som ukázala na podlahu. "Tu?" Zdvyhol obočie. Prikývla som. "Dobre tak zajtra sa vidíme tu. Zatiaľ dovidenia slečna Reed." Usmial sa a ja som mu úsmev opätovala a odišla.
Tak pre začiatok. :D čo myslíte ako sa to vyvinie? :D
