Dangerous Love (SK)

Kapitola 21

„Chýbala si mi. Strašne moc. Chýbali mi tvoje prenikavé

modré oči. Tvoj úsmev. Smiech. Postoj. Odmietanie, proste všetko.“ Zašepkal a pobozkal ma na vrch hlavy.

„Vieš o tom, že toto vyznelo akoby sme spolu niečo mali, ale sme sa rozišli a teraz sme sa po úkrutne dlhých rokoch dali opäť dokopy??“ Nadvihla som obočie a pozrela naňho.

„Nestačilo by povedať: „ Aj ty si mi chýbal Harry“??“ Povedal na oko urazene.

„Hm .. počkaj, porozmýšľam. Nie.“ Odpovedala som rázne a zasmiala sa na jeho výraze, podobnému malému šteniatku. Znova ma objal

a tentokrát som mu aj ja zašepkala: "Chýbal si mi."

„Elizabeth!!!“ Skríkol niekto a my sme sa od seba odtrhli. Otočili sme sa a neveriacky pozerali na osobu, ktorá práve vošla do školy.

...

„El?!!“ Skríkli sme naraz s Harrym a neveriacky pozerali na toho vyškereného blázna.

„Čo tak pozeráte?? Prerušila som vám romantickú chvíľku?? Och, to mi je ľúto. Tak ja zase odídem a vrátim sa tak o päť minút, okey?? Hádam to stihnete!!“ Zakričala na nás, vyšla von a oprela sa o dvere.

„Ako s ňou môže Louis vydržať??“ Neveriacky som sa pozrela na Harryho, ktorá ešte stále pozeral vypúlenými očami na dvere.

„On je taký istý,“ poznamenal, keď sa spamätal, „ vieš aký strach som dostal, že je to tvoj otec??“ Vykoktal sa na koniec a oprel sa o stenu.

„Veď El ani zďaleka nemá hlas ako môj otec.“ Začala som sa smiať na celú školu.

„Hahaha ...“ Urazene povedal a odišiel ku svojej skrinke. Prevrátila som očami a prešla k nemu.

„Prepáč. Chápem ťa.“ Zašepkala som mu do ucha a oprela hlavu o jeho rameno. Iba si povzdychol a objal ma. Pevne som mu obkrútila ruky okolo krku a hlavu zaborila do jeho ramena.

„Ste taký sladký.“ Ozvala sa El blízko nás a my sme sa od ľaku od seba opäť odtiahli.

„Ale inak si normálna, hej??“ Povedala som ironicky, zatiaľ čo som sa chytala za srdce.

„Vieš čo?? Buď rada, že som sem vôbec prišla.“ Povedala nahnevane a pozrela sa okolo seba.

„Kázal ti niekto?? Mala som prísť ja za tebou. Ja zsmfgskldmvsl.“ Harry mi zakryl ústa svojou rukou skôr, že som sa po nej rozkričala. Už má pozná.

„Takže teraz sa prestanete hádať, okey?? A ideme do kaviarne za ostatnými.“ Rozkázal Harry a už nás obe ťahal preč.

„Počkaj, ale ja musím ísť domov. Otec bude šalieť a ja nemám náladu počúvať ten každodenný monológ.“ Povedala som otrávene a zatiahla Harryho za ruku.

„El choď prosím ťa na pred. Za chvíľu sme tam.“ Usmial sa na

El, zatiaľ čo som krútila hlavou, že nie.

„Harry no ták. Od kedy sa vrátil, tak sa stále len hádame.“ Povedala som zo sklonenou hlavou.

„Pozri sa na mňa.“ Zašepkal a zdvihol mi hlavu.

„Nekukaj sa tak na mňa.“ Povedala som smiechom a uhla hlavou, aby som sa nemusela pozerať do tých smaragdových očí.

„Že tam nechceš ísť kvôli chalanom?“ Spýtal sa pobavene, keď som stále uhíňala jeho pohľadu.

„To je na mne tak vidno??“ Spýtala som sa smutne a sadla si na jednu z mnoha lavičiek,, ktoré boli pred školou.

„Tak povedzme, že viem, že ti jedno či sa budeš hádať alebo