Dangerous Love (SK)

Kapitola 27

Prešli sme k záhrade, kde sa nachádzali chalani, no Harry s nimi nebol. Poobzerala som sa po záhrade, no medzi tými ľuďmi som ho nemohla nikde nájsť a chalani povedali, že ho tiež nikde nevideli. Moje odhodlanie, že sa mu ospravedlním, začalo opadať a opäť ho nahradil strach.

El si to všimla a povzbudivo sa na mňa usmiala. Pomaly sa ku mne naklonila, aby mi niečo pošepkala, ale to by do mňa niekto nesmel vraziť. Bolestivo som sa chytila za ruku a otočila sa na osobu, ktorá si ma podľa všetkého nevšimla. No to čo so zbadala ma zarazilo.

Bolo to nejaké dievča, ktoré za ruku ťahal Harry a smerovali hore, kde sa nachádzala jeho izba. Tie kučery, tá košeľa, tá chôdza. Bol to on. Zo slzami v očiach som sa pozrela na El a rýchlo som sa začala pretláčať pomedzi ľudí, ktorý tam tancovali, von. Už je neskoro ...

...

HARRY

Dom bol plný ľudí, niektorých som ani nepoznal. Videl som tu pár známych tvári zo školy, nejakých tých rodinných známych. No tú osobu, ktorú som chcel vidieť najviac, som nevidel. Prešiel som cez obývačku, ktorá sa pomaly zapĺňala ľuďmi, ktorý si z nej spravili tanečný parket. Poobzeral som sa aj po záhrade, no tam som našiel len chalanov.

"No čo oslávenec." Potľapkal ma po chrbte Louis.

"Nič, nič." Zahovoril som a ešte raz som prešiel pohľadom po celej záhrade.

"Ak hľadáš Elizabeth, tak je priamo za tebou." Zasmial sa a ukázal za mňa.

Všetci sme sa otočili a ja som v momente prestal dýchať. Krátke čierne čipkované šaty, vlasy vo vlnách, topánky, ktoré jej nádherne predlžovali nohy. Normálne vyzerá nádherne, priam dokonalo. Teraz vyzerala ako bohyňa.

Úplne som zabudol na chalanov a pomaly som sa vydal k nej. No všimol som si El, a tak som sa oprel o zárubňu na záhradných dverách a pozoroval ju. Hlavou otáčala zo strany na stranu, pričom jej vlasy odhalili tetovanie. Neveriacky som sa pozrel na jej krk a prečítal si tetovanie. Credo in fortune ... (Viera v šťastie)

Musel som sa nad tým zasmiať. Môže mať všetko na čo len pomyslí. Môže mať akýchkoľvek kamarátov, ale aj tak jej niečo chýba. Niečo, skôr niekto kto ju vypočuje. Niekto kto tu bude vždy pre ňu. Niekto kto bude cítiť to čo cíti ona. Lásku. Ani netuší čo všetko je oči, pripominajúce more, prezradia. Nie nadarmo sa hovorí: "Les yeux sont le miroir de l'âme" (Oči sú zrkadlom duše)

Skôr ako som sa stihol spamätať a skryť môj úsmev, už smerovala ku mne. Ladne prekladala jednu nohu cez druhu a pritom sa usmievala. No jej modré oči hovorili niečo iné. Strach. No pred tým ako som si mohol domyslieť prečo ho má, prikráčala ku mne a silno ma objala.

"Takže Styles už môže legálne robiť to čo robí už od 14." Zasmiala sa mi do ucha.

"Neprovokuj." Pošepkal som jej naspäť a zahnal chuť ju pobozkať na tie červené krojené pery, ktoré o to priam volali.

"Len mi nehovor, že to nie je pravda," nadvihla obočie a ja som jej musel dať za pravdu, "je tu niekde miesto, kde by sme mohli byť samy?? Niečo tu pre teba mám." Sklonila hlavu, pričom jej vlasy padali do tváre, červeň však neskryla.

"Si zlatá, keď sa červenáš." Zašepkal som jej a za ruku ju ťahal až na koniec záhrady, kde bola priviazaná hojdačka o veľký dub. Ešte teraz tu niekedy Gemmu občas pohúpem, keď má svoje dni a nevie čo zo sebou.

Sadol som si na ňu a čakal čo moja kráska vypustí z úst, ktoré by som najradšej zavalil bozkami, no nemôžem. Ešte nie. Ešte nie je tá správna chvíľa.