Fair Play

8. časť

Tak toto som ani vo sne nečakala. Myslela som si, že tu bude pár ľudí zo školy, hudba a občerstvenie. Ale mýlila som sa. Na dom sa mi naskytol pohľad hneď ako sme prišli. Veľa svetiel, rôznych farieb, hudba, ktorú bolo počuť určite na druhú stranu mesta a veľa, veľmi veľa ľudí. Niektorých som vôbec nepoznala a nevedela som, že bývajú v tomto meste. Vtipné však?
,,Takže Lena, ideme sa zabaviť?" Zakričala mi Rose do ucha, pretože by som ju ani nepočula.
,,Jasné, že áno!" Zakričala som na ňu späť. A tak sme išli. Prišli sme ku dverám, ktoré boli otvorené, tak sme hneď vošli. Tam bolo tak veľa ľudí, že som Rose radšej chytila za ruku a tak sme sa pretláčali davom. Dostali sme sa až do kuchyne, kde bolo pitia od výmyslu sveta. Ja som nám zobrala po plechovke piva a zamierila som si to na záhradu ku bazénu.
,,Vidíš toho zlatého chalana pri dverách? Ktorý na nás stále pozerá?" Opýtala sa ma Rose. Ja som sa nenápadne pozrela a videla som zlatého blonďáka opretého o zárubňu veľkých sklenených dverí a pohľadom na mojej kamarátke.
,,Asi sa mu páčiš," skonštatovala som hneď. Ona záporne pokrútila hlavou ale ja som jej zakričala do ucha: ,,ale no tak Rose, choď sa baviť! Na to tu predsa sme no nie?!" Prikývla ale stále nešla, ,,a čo ty? Čo tu budeš sama robiť?" Ja som sa zasmiala a povedala som jej: ,,mňa nerieš, ja si nájdem nejakú zábavku." Žmurkla som na ňu a ona sa pobrala za tým chalanom. Po chvíľke státia som sa rozhodla, že si pôjdem naliať vodu, pretože to pivo mi moc nechutilo. Kým som sa predrala do kuchyne, didžej zmenil rytmus pesničiek, a to na nejaké elektro, takže všetci začali skákať do rytmu hudby. Nejaký chlapec pri skákaní zdvihol ruku a nechtiac mi vrazil päsťou do nosa. Pocítila som trpkú bolesť a tak som zmenila smer mojej cesty a snažila som sa nájsť čo najbližšie nejakú kúpeľňu. Na prízemí som jednu našla a tak som hneď vtrhla dnu. Ale to som nemala robiť, pretože tam bol nejaký chlapec a dievča, ktorí sa vášnivo bozkávali vo vani.
,,Ah, ehm, prepáčte nechcela som rušiť." Povedala som, keď sa na mňa obaja divne pozreli. Nečakala som na odpoveď a už som trielila s krvavou rukou priloženou na nose na prvé poschodie. Tam som sa jedným snažila vtrhnúť do spálne, ale keď som počula hlasné vzdychy, tak som sa obrátila na odchod. Stále mi tiekla krv a začínalo sa mi točiť v hlave. Nič som nevidela a tak som si sadla na chodbu a povedala som si, že počkám kým to prejde. Lenže ono to neprechádzalo. Nič som nevidela a ani nepočula. Strácala som vedomie.

Zrazu som pocítila, že ma niekto vzal na ruky a išiel so mnou do nejakej izby. S adrenalínom som otvorila oči a snažila sa rozoznať kde a s kým to som. Ale nevedela som si zvyknúť na tú tmu, čo v tej izbe bola. Počula som, ako dotyčný otvára šuplík a prehrabuje sa v ňom.
,,Kto si a čo odo mňa chceš?" Skríkla som chrapľavým hlasom ale márne. Zrazu ten človek sedel pri mne a ja som začala kričať, pretože som sa bála, čo so mnou chce urobiť.
,,Pššt Lena, to som ja, ticho, nekrič." Povedal celkom známy hlas. Moja hlava tak bolela, že som nevedela rozoznať, kto to hovorí.
,,Ľahni si." Povedal, ale ja som odmietla. Dotyčný si vzdychol a zapálil lampičku na nočnom stolíku. Keď som videla, kto to je, začala som znovu kričať. Bála som sa ho. Ale on mi rýchlosťou svetla prikryl ústa, aby ma nebolo počuť. Tak som ho kusla do ruky.
,,Au! Čo to stváraš Lena!" Vykríkol po mne a držal si miesto, kde som ho kusla.
,,To mi povedz ty!" Skríkla som a pozerala na neho rozšírenými zreničkami.
,,Ja som ťa našiel, ako ležíš na zemi, bez toho aby si komunikovala s okolím. Tiekla ti krv z nosa, tak som ťa tu zobral a našiel som toto," ukázal mi handru," a chcel som ti zastaviť to krvácanie, lenže ty si sa prebrala a nechceš, aby som ti pomohol." Povedal jedným nádychom.
,,A ešte si ma aj kusla." Povedal a pozrel si na zranenú ruku.
,,Ben, ja.. Ja som nechcela. Vlastne chcela, ale nevedela som, že si to ty. Prepáč." Poslednú vetu som povedala potichšie. Hanbila som sa za to, že som ho kusla. Preboha! To ma musel zachrániť práve on? Pomyslela som si. V periférnom videní som zazrela, že mi podáva handru. Tak som naňho pozrela a on sa usmieval.
,,Preboha, ja tu ľutujem, že som ťa kusla a ty sa tu usmievaš? Vážne Elliot?" Vyvalila som naňho oči.
,,Nevolaj ma Elliot a prilož si to k tomu nosu." Zchrapčal. Na to som ho už poslúchla, vzala som si handru a priložila ju ku stále krvácajúcemu nosu. Sadol si na stoličku oproti mne a len tak sa na mňa pozeral.
,,Prečo na mňa tak divne pozeráš? Mám niečo na tvári?" Opýtala som sa a prešla si dlaňou po celej tvári. On sa zasmial a povedal: ,,okrem tej krvi, od ktorej si celá špinavá tak nie, nemáš nič na tvári." Pozrela som si na šaty a zistila som, že na hrudi sú celé od krvi.
,,Rose ma zabije.." Pošepla som.
,,Nie, ak to vyperieš skôr, ako pôjdeš." Povedal Ben a uškrnul sa.
,,Ako to myslíš?" Opýtala som sa nechápavo. On sa len pousmial, vstal a kráčal ku dverám, o ktorých som ani nevedela, že tam sú. Otvoril ich a mne sa naskytol pohľad na kúpeľňu. Pretočila som očami, pretože som ju celý ten čas hľadala.
,,To si nemohol prísť skôr, ako som omdlela?" Opýtala som sa a pozrela naňho nevraživým pohľadom.
,,Zachránil som ťa? Zachránil, tak buď rada zlatko," žmurkol na mňa, ,,a daj sem tie šaty, že ich vyperieme." Ako toto dopovedal, vyvalila som naňho oči a pootvorila ústa.
,,Ty.. Ehm, chceš aby som sa pred tebou vyzliekla?" Habkala som, pretože som neverila vlastným ušiam. Prikývol a zasmial sa.
,,Samozrejme, môžem sa aj otočiť." A hneď sa otočil.
,,A v čom tu podľa teba mám akože byť?" Nakráčala som pred neho a musela som pozerať hore aby som mu pozerala do očí. Bola som mu asi po hruď. Pretočil očami a vyzliekol si mikinu.
,,Na, obleč si toto. A choď už." Ja som si ju vzala a prezliekla som sa z tých pekných šiat do jeho mikiny. Potom som mu hodila tie šaty a on ich išiel zapnúť do práčky. Ja som si zatiaľ sadla na posteľ a pozerala sa ako mu to ide. Prezrela som si aj izbu a zistila som, že sme v hosťovskej izbe. Asi po piatich minútach prišiel a namieril si to rovno k dverám.
,,A ty si sa kam akože vybral?" Spýtala som sa s vypleštenými očami. Hneď sa na mňa otočil a povedal: ,,predsa na párty. Je v plnom prúde."
,,A čo tu mám sama robiť? Na posteli, len v mikine a s handrou na nose?" Mala som pocit, akoby mi išli oči - z toho ako ich má vypleštené - vypadnúť. Ben sa schuti zasmial: ,,a čo tu budeme robiť dvaja? Čakať, kým sa ti vyperú šaty?"
,,Tak asi áno." Nemala som čo už povedať a preto som bola rada, keď si hneď sadol na tú stoličku, na ktorej sedel aj predtým. Pozerali sme na seba už asi päť minút a prišlo mi strašne smiešne, tak som sa nahlas rozosmiala. On na mňa zo začiatku nechápavo pozeral a potom sa ku mne pridal. Smiali sme sa a ani neviem z čoho. Zrazu mu tvár skamenela.
,,Tak mi o sebe niečo povedz..."

Votes a komentáre určite potešia😂🙈.

-Sweeney_Christine❤️