UNESENÁ [M&M] ✔

2.

,,No tak... Betty... prosím poď" presviedčala ma Sarah

Aby ste boli v obraze. Sarah dnes u nás prespáva a presviedča ma už polhodinu nech ideme na polnočnú prechádzku.

,,Fajn...idem!" povedala som jej s nervami a postavila sa z postele

,,Ďakujem, ďakujem, ďakujem a stokrát ďakujem!" skákala tu po izbe Sar

Smiala som sa na nej aká je šialená. Ale, to sme asi obe. Dobre... nie asi. Ale určite.

,,Sarah!" zakričala som na ňu keď takmer zhodila moju fotku v rámiku na ktorej som bola ja a Marcus práve keď sme si dávali pusu.

Marcus bol môj priateľ. Rozišli sme sa pred pol rokom. Boli sme spolu dva roky. Na druhom výročí keď sme boli pri jazere mi dal košom. Veľmi mi na ňom záležalo.

Flashback

Kráčali sme po tichej nočnej ulici keď ma zrazu Mac zatiahol do lesa. Spišťala som a silnejšie ho chytila za ruku. On sa na mne zasmial a predierali sme sa lesom.

,,Wau" povedala som keď sme prišli na sľúbené miesto

,,Páči sa ti to tu?" spýtal sa ma s úsmevom

,,Áno, veľmi" povedala som mu a dala mu bozk na líce

Rozbehla som sa k jazeru a asi meter od neho som skočila do trávy. Ľahla som si na chrbát a ruky si položila nad hlavu.

Moje letné šaty ladili s trávou kde bolo plno kvetov. Usmiala som sa na tmavú oblohu kde sa už ukazovali hviezdy. Otočila som sa na bok a uvidela ako Marcus sedí na lavičke a s pobavením na mňa pozerá.

Postavila som sa a krokom v mojich balerínach prešla k nemu. Sadla som mu na kolená a objala ho okolo krku. On svoje ruky položil na môj pás ktorý mi jemne palcami hladil.

,,Betty" položil ma vedľa neho

,,Čo sa deje?" spýtala som sa ho s obavami

,,Vieš. Dnes sme spolu dva roky. Je to pre mňa ťažké ale ver mi, je to kôli tomu aby som ťa ochránil" poškrabal sa na zátylku

,,Mac! Nezahováraj" povedala som mu a začali ma štípať oči

Táto konverzácia sa neuberá dobrým smerom. Cítim to. Obávam sa čo mi chce povedať. Veľmi ho milujem a poznám ho na toľko dobre aby som vedela že má strach mi povedať to čo má na srdci. A ja mám snáď ešte väčší strach ako on.

,,Je koniec" zašepkal

,,Č-čo?" zakoktala som sa

,,Počula si. Prehral som stávku. A keďže som prehral dostal som trest. Dali mi prácu ktorú nechcem vykonávať. Ale stávka je stávka. A presne kôli tej práci sa musíme rozísť. Chcem ťa ochrániť. Musím ťa ochrániť" povedal a ja som sa rozplakala

,,Prečo? Prečo Marcus? Prečo!" kričala som cez slzy

Privinul si ma do objatia a nechal ma vyplakať. Nevadilo mu to. Dal mi bozk na vlasy a pohladil má po nich.

Môj plač sa nedal utíšiť. Bol nezastaviteľný. Nakoniec som zaspala.

Cítila som ako má niekto zobral do náruče ako nevestu a kráčal so mnou. Pravdepodobne ma Mac berie domov. Moje srdce už nie je celé. Už je roztrieštené.

Po asi pätnástich minútach som sa ocitla na niečom mäkkom. Asi to bola posteľ. Maci mi dal bozk na líce a odišiel.

Ráno keď som sa zobudila som našla na mojom stolíku lístok.

Ahoj Betty,
viem, že je to pre teba ťažké. Je to aj pre mňa ťažké, ale nemôžem s tým nič robiť.
Chcem aby si vedela, že ťa veľmi milujem a robím to pre tvoje bezpečie. Nikdy by som to dobrovoľne nespravil. Si moje všetko.
Záleží mi na tebe.
Zbohom. Raz si po teba prídem. Nezabudni na moje slová.

So zlomeným srdcom ktoré k tebe ešte stále cíti lásku, tvoj milovaný MAC 💙

Hneď ako som si to prečítala vložila som si lístok do rámika.

End of flashback