Zobúdzal som sa na to že mi niekto zvoní. S bolesťami hlavy som sa postavil a prešiel si k dverám. Otvoril som a v nich sa objavil Yoongi.
,,Jimin si pohode. Prečo mi nezdvíhaš telefón?" spustil na mňa otázky. Pustil som ho do domu. Prešli sme si do obývačky.
,,Stále si mi neodpovedal." pozrel som sa na neho. V jeho očiach bolo vidieť že ho niečo trápi. Sadol som si vedľa neho.
,,Prepáč nevšimol som si že mi volal." nevinne som sa na neho pozrel. Zasmial sa. Cítim že tento náš rozhovor nedopadne dobre.
,,V pohode, inak čo si mi chcel včera povedať?" moje srdce sa zastavilo. Vedel som že to príde ale nie tak rýchlo. Jeho oči stále smerovali na mňa. Mám mu to povedať? Čo ak s mi vysmeje? Pozrel som sa na neho. Jeho oči boli stále na mne zapichnuté.
,,No vieš ja som ti len chcel povedať že sa ospravedlňujem ako som sa k tebe choval." povedal som potichu. Yoongi sa zasmial a pritiahol si ma do objatia. Môj orgán ktorému sa hovorí srdce sa necítilo dobe. Pociťujem smútok keď mu klamem. Asi by som mu mal povedať to čo som naozaj chcel povedať.
,,Je tu ešte jedna vec prečo som za tebou išiel." odtiahol som sa od neho. Jeho spokojný výraz sa zmenil na...vystrašený? Zneistil som. Mam mu to povedať? Jasne že áno!
,,No vieš Yoongi ja som ti chcel povedať to že si mi za tú dobu prirástol k srdcu. a tak by so-." nenechal ma dohovoriť.
,,Jimin aj ty mne." už ma chcel znova objať.
,,Počkaj Gi nepochopil si ma. Ja narážam na to že si sa mi svojim spôsobom zapáčil. Je to blbé ti to takto hovoriť ale niečo sa mi na tebe tak zapáčilo že som ťa začal milovať." Yoongi ma pustil. Postavil sa z gauča. Sršil z neho hnev.
,,Čo ma!?" zakričal na mňa. Nečakal som takú reakciu. Pozrel som sa na zem a v tom to prišlo. Ucítil som tlak na svojom líci. ON MI STRELIL FACKU? Bez toho aby som to nejak zatláčal som nechal tiecť svoje líca.
,,Vieš čo Jimin. Myslel som si že sme kamaráti ale ty takto!?" Zas kričal na mňa. Začal som zas vzlikať.
,,Vypadni Yoongi! V živote ťa nechcem vidieť! Vypadni!" Otočil sa na päte a odišiel.
