Ale v tom mi vtrhol dakto do izby. Bol to opäť Jungkook. Vyzeral ako keby bežal maratón. ,,Som tu a už neplač" povedal pohľadkal ma po hlave a ľahol si na posteľ. Ja som si ľahla vedľa neho. Síce mi to bolo divné ale snažila som sa to neako prežiť. Pôvodne som mala plán taký že mu dám vankúš a deku a pôjde spať na zem vedľa mňa ale to by bolo asi dosť sebecké a nevedela by som mu to ani ja sama povedať. Bola som mu otočená chrbtom pretože mi to už celé bolo divné. Nikdy som nespala s chlapcom v jednej posteli sama. (nie sexuálne😂) ,,Bolí to?" vytrhol ma z myšlienok. Nechápala som jeho otázke čo ma má bolieť. ,,Čo tým mysliš?" spýtala som sa ho a čakala na odpoveď. ,,To s tým Jiminom" povedal potichu. V tej chvíli sa vo mne niečo zlomilo ako keby som mala odpor už aj k nemu. Pretože aj to keď mi povedal že môj prvý bozk s ním bol pre neho iba sranda cítila som rovnakú bolesť ako teraz. Bola som ticho. Snažila som sa čo najrýchlejšie zaspať. Jeho ruka sa dala okolo môj pásu a priťiahla si ma bližšie. Pusti ma! hovorila som si stále v hlave ale nemala som dosť síl to povedať cez všetky slzy čo mi stekali po tvári.
*******
Ráno som sa zobudila a Jungkook už pri mne nebol. Bolo mi to dosť divné pretože som vždy vstala skôr ako on a je nedeľa. Deň kedy vstáva ako posledný. Možno išiel spať do svojej izby aby to nebolo divné. Keď som sa pozrela na hodinky bolo 12:30. Iba som si pretrela oči. Nevstal skoro to ja som zaspala! Rýchlo som si spravila hygienu a obliekla si toto
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Ponáhľala som sa lebo som si spomenula na to že dnes otvárajú v meste novú knižnicu a ja tam chcem ísť. Zišla som dole schodami a už boli všetci pri stole a jedli obed. ,,Ona prekonala aj Sugu!" kričal cez celú kuchynu Hobi. Iba som sa nad tým pousmiala. Namierila som si to k umyvadlu kde som si chcela dať pohár vody a potom už rýchlo ísť aby som to otváranie knižniece vôbec stihla. ,,Dáš si niečo na jedenie?" spýtal sa ma Jin a nahodil milý úsmev. Iba som pokrútila hlavou že nie. ,,Kam ideš láska?" spýtal sa ma zrazu Jimin a usmial sa. Ten úsmev ktorý som predtým milovala už nenávidím. ,,Prečo by som ti to mala povedať? A už niesom tvoja láska!" Zvýšila som hlas. Všetci sa na mňa pozerali ale nikto moju odpoveď nechápal. Teda okrem mňa a Jungkooka. Zabuchla som za sebou dvere a odišla už konečne do tej knižnice. Pôvodne som chcela ísť busom ale nakoniec som sa rozhodla pre chôdzu. Je síce pravda že som nestíhala ale bolo mi to v tej chvíli jedno. Chcela som premýšlať. Chcela som zabudnúť.
*********
Bola som tou knižnicou nadšená. Knihy som mala naozaj rada. Dokonca som si kúpila aj 3 nové knihy. Pretože som nemala v pláne sa s nimi ďalej baviť. A mala som v pláne do konca roka zostať iba vo svojej izbe. Keď som bola pred knižnicov stál tam chlapec ktorý mi bol povedomí. Neako som to neriešila. Iba som okolo neho prešla. On ma ale chytil za ruku. Mal na sebe šltovku a ešte kapucu takže bolo celkom ťažke rozpoznať kto to je. Keď nadvihol hlavu videla som mu iba do očí. Boli mi strašne povedomé. ,,Jungkook?" spýtala som sa. Ten chlapec sa iba usmial a začal ma ťahať neznámim smerom. Bolo mi na 100% jasné že to je on. Stále ma ťahal a zovieral mi ruku ako o život. Trhla som ňou celkom dosť silno. Síce sa zastavil ale moju ruku držal stále až moc pevne. ,,Jungkook okamžite mi pusti ruku! Bolí ma to!" zvýšila som hlas. ,,Daj mi pusu na líce a pustím ju" povedal síce potichu ale rozumela som mu až moc dobre. Nechápala som čo teraz povedal. Rozídem sa Jiminom a mám si hneď začať s ním. Niesom blbá ani jednému z nich už neverím. Je pravda že som rada že mi Jungkook ukázal pravdu ale to čo spravil on ma tiež zasiahlo pri srdci. ,,Nie....prečo by som mala? Aby to pre teba bola ďalšia sranda?" povedala som a skolonila hlavu dole. Ruku som si už necítila a slzy mi stekali po tvári dole. ,,Neni to pre mňa sranda. Áno predtým som sa správal ako idiot viem.....ale j-a j-a ťa mi-lujem" povedal to potichu. Prakvapili ma jeho slová. Ale už som nič necítila moje srdce bolo rozbité na malé kúsky. ,,Jungkook ja....." nechal ma ani dopovedať vetu. ,,Viem že ti je smutno kvôli Jiminovi ale hovorím ti pravdu a myslím to vážne..." pozeral sa mi do očí. Áno viem že hovorí pravdu ale už mu neverím. Bojím sa už niktomu znova veriť. ,,Jungko-ok pre-páč" koktala som pretože mi tiekli slzy. On mi potiahol ruku a objal ma. ,,Prepáč je mi to ľúto....ale aspoň si premysli čo som ti povedal" pošepkal mi do ucha a objatie zosilnel. Premýšlala som nad tým všetkým. Moja hlava mi hovorí že ho mám nechať ísť a že mi za to nestojí ale moje srdce mi hovorí aby som si to rozmyslela a dala tomu čas a hlavne šancu. Ale ja už sama neviem. Bojím sa k niekomu ďalšiemu niečo cítiť. Jednoducho sa bojím. Konečne sme sa od seba odtiahli. Pozerali sme sa nazvájom do očí. Potom sa nahol ku mne a dal mi pusu na líce. Chcela som sa mu uhnúť ale zároveň nechcela. Neviem čo sa so mnou deje. Iba sa na mňa usmial. Bolo mi strašne trápne pretože celú cestu domov sme boli ticho. Keď sme konečne vošli do domu prekvapilo ma to že.......
(❤💚Čo ju podľa vás prekvapilo? Inak som späť veľmi sa ospravedlňujem že som nepridala novú časť skôr ale bola som unavená a celkovo som znova cestovala preč. Takže hlavne preto.........Ale tak som rada že sa mi ju podarilo pridať dnes (konečne😂) Dúfam že sa vám páči a ďakujem za pochopenie.❤💚)
