Horny and Toxic (YoonMin) √

CHAPTER 32

,, Už mi povieš, kam vlastne ideme? Ak budeme chodiť dlhšie, moje nožičky to už nezvládnu. " kňučal som, no skôr stažoval si vedľa YoonGiho boku, zatiaľčo sme išli minimálne dve hodiny pešo po seoulských uliciach.

,, Dozvieš sa, keď tam budeme. Zavri tú pusinku a tvoje tenké nôžky to budú musieť vydržať. " odpovedal mi čiernovlások s úškľabkom na tvári a pohľadkal ma po chrbte.

Urobil som znechutený grimasu, keď si to YoonGi všimol, povzdychol.

,, Sme tu. " usmial sa YoonGi a rukou ukázal na obrovskú budovu so svietiacim nápisom.

,, Ja ale do bordelu na rande nepôjdem. " založil som si ruky na hrudi a povýšenecky sa usmial.

,, Mačiatko, najskôr si prečítaj názov. " uchechtol sa čiernovlások.

,, Laser game? " začudoval som sa.

,, Áno, nie bordel. "

Nevinne som sa usmial.

#neviniatkoJimin

Toto mu musím nechať, originálne prvé rande.

Som rád, že sme nešli na nejakú večeru, išli prechádzať po parku alebo lese, kde by som určite chytil nejakého kliešťa, a potom by mi ho YoonGi musel vyťahovať.

,, Dobrý deň, mám tu rezerváciu na meno Min YoonGi. " usmial sa Gi na postaršiu pani za plutom.

Mám šťastie, že je stará, pretože znova by som nechcel riešiť nejaké žiarlenie.

,, Áno, vidím tu rezerváciu, tak poďte za mnou. " usmiala sa nás tá milá teta a rukou naznačila, aby sme ju následovali.

Prešli sme do nejakej menšej miestnosti, plnej skriniek a lavičiek.

Vyzeralo to tu naozaj čislo a úhľadne, čo som bol naozaj prekvapený.

,, Takže, tu máte chrániče, keď sa oblečiete, pôjdete rovno, kde na vás už budú čakať zbrane, potom zabočíte doprava. Nezľaknite sa, je tam tma. Dúfam, že viete, ako to tu chodí. " zadala nám inštrukcie a s úsmevom na perách odišla.

YoonGi mi podal všetko potrebné a rovnako ako ja, sme sa začali obliekať.

Skladalo sa to s korytnačky, prednej aj zadnej a okuliarov.

Ešte sme sa poobzerali v zrkadle, a keď všetko bolo na svojom mieste, išli sme rovno, ako nám povedali.

,, Ktorú chceš? " opýtal sa ma čiernovlások a poukázal na dve svietiace pištole.

Jedna bola červenej farby a druhá modrej.

Ja chcem tú modrú!

,, Mne je to jedno, zober si, ktorá sa tebe páči. "povedal som naooko ľahostajne a jemne sa usmial.

,, Páčiš sa mi ty,môžem si ťa zobrať?" uškrnul sa YoonGi a zakusol si do spodnej pery.

Ešteže je tu prítmie, inak by moje sýtočervené líca mohli slúžiť ako maják na rozbúrenom mori.

,, Ta-Tak, ja si poprosím tú modrú. " kňukol som s hlavou stýčenou na dol.

YoonGi sa len usmial a s radosťou mu ju podal.

,, Vieš, ako sa to hrá, že? " uistil sa čiernovlások, keď sme stúpili do obrovskej čiernej haly plnej rôznych svietiacich prekážok.

Až mi spadla brada, bol som totálne unesený.

Jedno sa musí YoonGimu naozaj nechať, jeho nápady sú skvelé.

,, Asi vieš, keď nič nehovoríš. " zabrblal si Gi popod nos a pristúpil bližšie ku mne.

Viem, ako sa to hrá, jednoducho sa schováte a musíme čo najviac zasiahnuť svojho protivníka.

-to som sa naučil z amerických filmov.

,, Čo keby sme si to viac okorenili? " zašepkal mi Gi blízko môjho ucha, až ma na krku chytili poriadne zimomriavky.

,, To znie dobre, o čo ide? "

,, Kto vyhrá, môže si zasunúť. " uchechtol sa čiernovlások a čakal, čo poviem.

Milujem stávky, ale nebudem riskovať fakt, že ma môže on ohnúť, ale zase na druhú stranu...

,, Dohodnuté. " zasmial som sa a rozbehol čo najďalej od YoonGiho.

Schoval som sa za nejaký tvar, ktorý pripomínal kocku. Viac som sa skrčil a  striehol na môj cieľ, ktorý som ani za Pána nemohol nájsť.

Počkať, YoonGi tu nie je prvýkrát.

To znamená, že tu má vyhliadnuté svoje miesto a tento komplex pozná lepšie ako ja.

Keby to nevyzeralo divne, určite by som sa poriadne prefackal.

Nemal som tú stávku uzatvárať.

Naozaj by som sa mal držať zlatého pravidla- mysli hlavou a nie tým, čo máš v nohaviciach.

Je pravda, že to nemusím dodržať a povedať, že so to myslel zo strandy, ale na druhú stranu, keby som vyhral ja, chcel by som svoju výhru...

,, Tak, kedy si do teba môžem zasunúť? " opýtal sa radostne čiernovlások, keď sme vychádzali z budovy.

Tá jeho radosť mi liezla na nervi, ako si veselo poskakoval po chodníku, vsadím sa, že aj YoonGi junior poskakuje od radosti.

,, Mačiatko, prečo si taký ofučaný, spravodlivo som vyhral. " usmial sa nevinne a obtočil si ruku okolo môjho štíhleho pásu.

,, Nevyhral si spravodlivo, už si to hral! " zakňučal som a slabo ho udrel do hrude.

,, Mačiatko, bol som tam prvýkrát. "

Tak to potom úplne mení situáciu.

Som taký debil.

,, Takže, ideme k tebe alebo ku mne? " usmial sa a jeho ruka skĺzla na môj guľatučký zadoček, ktorý jemne stisol vo svojej dlani.

,, Poďme ku mne. " povedal som ľahostajne a začal ho tiahnuť ku mne domov.

,, Chceš mi povedať, že toto je tvoja izba? " opýtal sa YoonGi, keď si sadol na moju posteľ.

,, Hej, nie je to nič extra, ale stačí to. " sadol som si k nemu a založil si ruky do lona.

,, Práveže to tu vyzerá naozaj super a hlavne sa mi páči tá obrovská posteľ. " uchechtol sa YoonGi a prehrabol si svoje vlasy čiernej farby.

Len som nemo prikývol a trošku sa usmial.

Zrazu ma čiernovlások chytil za stehno a za bradu si ma pritiahol k sebe.

,, Už si sa bozkával?" zašepkal mi Gi do pier a pohľadom hypnotizoval moje mierne pootvorené pery.

,, Áno, veď s tebou. " usmial som sa a zakusol si naschval do pery, pretože som vedel, že sa to Gimu bude určite páčiť.

A nemílil som sa.

,, Zabudol som. Čo keby si mi to pripomenul? "

A spojil som naše pery do jemného bozku.

Zavrel som oči a užíval si YoonGiho mäkké, teplé pery.

Moahahajaja
Ďalšia časť, opäť nudná.
Ďakujem za neuveriteľných 294 sledovateľov.
❤❤❤❤❤❤❤