The house of enchantment

||24.||

O pár týždňov

(Beck)

Beck sa naučil dobre schovávať svoje tajomstvo. Jeho matka mu raz povedala: ,,Oheň nemožno zabaľovať do dreva. A rovnako tak ty nemôžeš schovávať to, čo je v tvojom vnútri, naveky." Ibaže Beckovi neostávalo nič iné, než deň čo deň ochraňovať drevo, aby sa cezeň plamene nedostali na povrch. Prikladal ďalšiu a ďalšiu latu, snažil sa oheň hasiť, i keď to nikdy nešlo úplne, a vyčerpávalo ho hrať sa na niekoho, kým nie je. Je teplý, je na chlapcov, nepriťahujú ho ženy. A hoci uznával, že je na svete veľa pekných dievčat, a to aj v Hex Hall.. vždy sa skôr obzrel sa pekným chlapcom, než dievčaťom a mrzelo ho, že sa radšej nenarodil ako žena.

Nikomu v dome o tom nepovedal, snažil sa skrývať to, čím je. Obával sa, čo by sa mohlo stať. Najskôr by sa medzi nimi našiel niekto, kto by ho odvtedy začal urážať, nepekne prezývať, ubližovať mu, odsúdil by ho preto. Nebol na to pripravený, podobne, ako nikdy nebol pripravený na to, že každé ráno uvidí tvár Hecate Blackwoodovej, ktorej šatník zrejme nepoznal situáciu, kedy by si z neho čarodejnica zobrala jedny a tie isté šaty dvakrát.

V každých šatách, ktoré mala Hecate na sebe, pôsobila priam kráľovsky. Zvykol si, že sa vyhýbala príliš svetlým farbám, a že najčastejšie nosieva čierne ošatenie, v ktorom nápadito pripomínala temnú noc alebo havrana či kráľovnú temnoty. Beck vedel, že tá žena ukrýva mnohé tajomstvá. Nevedel síce aké, ale cítil, že ich je priveľa.

Hecate ho učila čarovať. V priebehu niekoľkých dní zistila doménu každého jedného v dome, čo spôsobilo menší rozruch. Ľudia zrazu mali pocit, že by mali lepšie vychádzať s ľuďmi rovnakej domény, než s tými, s ktorými do domu prišli alebo s ktorými sa počas dní ako-tak skamarátili, a ich pohľad na toho druhého bol zväčša iný, než doteraz. Hecate ich rozdelila nasledovne:

Mágovia: Amanda, Viktor, Mina

Elementalisti: Adrien, Journee, Saber, Mabel

Démonológovia: Zuri, Warren, Phineas, Kayleigh

Alchymisti: Filip, Emily, Ionnes, Lizbeth

Nekromancieri: Kezia, Jasper, Octavia a on.

Netušil, že by raz mohol mať blízko k mŕtvym, že by mohol vytvárať kostlivcov a iné neživé bytosti, rozprávať sa s duchmi, čítať minulosť a podobne. A práve to zistenie, čo nekromanti dokážu, nedalo pokoja Octavii, ktorá sa silou-mocou chcela dozvedieť pravdu o Frederickovi. Snažila sa o oživenie minulosti, prípadne ducha, a na Hecate útočila, nech ju to naučí. Hecate jej však oznámila nepeknú správu, ktorú sama zistila. Fredericka uniesol jeden z Hecatiných nepriateľov a zabil ho. Octaviu to dostalo do kolien natoľko, až jej Beckovi prišlo ľúto.

Octavia sa zavrela do izby a preplakala celé noci. Nakoniec sa zaprisahala, že sa natoľko zdokonalí v nekromancii a čarodejníctve celkovo, až bude dostatočne silná na to, aby sa pomstila Frederickovu smrť. Darilo sa jej. Tvrdo si išla za svojim. V dome sa väčšinou s nikým nerozprávala, zväčša sa zašila niekam, kde bola sama a mohla si precvičovať kúzla.

Octavia nenávidela Hecate. Hecate to však vôbec neprekážalo z toho dôvodu, že mali obe rovnakého nepriateľa, a ten niekto bol istý Saul, najvyšší nekromancier.

Jasper zahvízda. ,,Fíha. Tej to dnes poriadne pristane. Vidíš tie kozy?"

Beck sa poobzerá okolo seba, a keď uvidí, že sa Jasper uprene díva na Mabel, pretočí očami.

,,Oprav ma, ak sa mýlim, ale nie si to náhodou ty, kto po celý čas ospevuje krásu Kayleigh Woodovej, a zakaždým je nahnevaný, keď sa okolo nej pohybuje Ionnes?"