Neutajíš dávno objavené

108 4 19
                                    

Kolet, tak už aj ty tých 13... Konečne môžeš mať legálne wattpad😂. Aj keď si ho mala už dávno, lebo čo nám ide najlepšie? Presne tak, robiť čo sa nemá. Všetko naj k narodkám, darling. Podrobne ti to poviem osobne (a možno sa už stalo, neviem kedy toto čítaš). Čaká ťa prekvapko, tak už začni čítať!!!😘

,,Žbet, držím ti miesto." zamávala Nika na kamarátku. Keď sa konečne vyobijímali po prázdninách, usadili sa a pozreli na lavicu pred sebou.

Adam flirtoval s Domčou a snažil sa ju presvedčiť, aby si sadla k nemu. Nezabudla som na niečo? Ahá, už viem, miluje ju.

,,Brácha, vzdaj sa, na ňu nemáš." zasmiala sa Žbetka.

,,To si len myslíš!" zakričal ponad plece a ani sa neodvrátil od sestrinej kamarátky.

,,No fajn, a dosť. Domi, sadaj, lebo mi s tým bude doma píliť uši." prikázala Žbetka a Adam ju posadil na svoje koleno.

,,Kto tu ešte nie je?" poobzerala sa po triede Nika. Bol prvý školský deň.

,,Veď sú tu už všetci..." poznamenal Adam.

Práve vchádzajúci Krištof ho počul a hneď mu od dverí odkričal. ,,Hej, a ja som pre teba ako čo? Vzduch?" a pritom prišiel až k ich skupinke a posadil sa za Žbetku a Niku.

,,Nezabúdaj, že bez vzduchu sa nedá žiť." povedala ako nič Žbetka a vtedy si ju Krištof všimol.

,,Láska!" vyskočil z lavice a pobozkal ju. ,,Chýbala si mi!"

,,Boli ste spolu včera večer vonku." prevrátila očami Domča (ešte stále u Adama na kolene).

,,A to vadí?" spýtali sa obaja naraz.

,,No mne osobne nie. Už sme tu konečne všetci?"

,,Ešte Filip." zbežne preletela pohľadom po triede Nika.

,,Takže sme všetci." odobril Krištof.

,,Čo?!" nechápavo na ňom pristáli štyri pohľady.

,,No on odišiel už teraz, nie až v Decembri."

,,A to si mi ako včera nemohol povedať?" nahnevane po ňom Žbetka hodila pero.

,,To vieš že..." vzápätí všetok ruch v triede stíchol, lebo vošla triedna. Ale kto to bol s ňou? Nejaký študent, ktorého nikto nevedel presne identifikovať, lebo mal kapucu stiahnutú do tváre.

,,Toto je váš nový spolužiak." zahlásila, ako hotovú vec. ,,Robert, povieš niečo o sebe novým spolužiakom?" spýtala sa ho milo.

Robert rázne pokrútil hlavou.

,,Tak... Si daj aspoň dolu tú kapucu z tváre." znova odmietol. ,,Prosím." zašepkala mu potichu, aby ju nikto nepočul.

Odfrkol si a porazene ju stiahol z hlavy.
Mal pekné sivomodré oči, bledú vyrysovanú tvár, peroxidové vlasy a úškrn cez pol tváre. Bolo z neho cítiť sebaistotu a frajerskosť.

V Nike sa zdvihla vlna emócií a vyskočila z lavice so slovami : ,,TY SI MALFOY!" V chalanových očiach sa mihol nepokoj, ale zachoval si masku a iba sa na ňu usmial.

Hľadeli si hlboko do oči a vtedy to medzi nimi takpovediac 'cinklo'.

V triede nastalo rozpačité ticho a tak učiteľka spustila piate cez deviate.
,,Robert, môžeš si sadnúť vedľa Krištofa, za Niku."

Keď to s ním ani nehlo, pokračovala.
,,Eh, tak...Vítam vás všetkých v novom školskom roku...." a začala ako ich všetkých rada vidí a tak ďalej. Nikto ju nevnímal, dokonca ani Dominika, lebo všetci mali oči iba pre Niku a Roberta.

Neutajíš dávno objavenéWhere stories live. Discover now