Takže zase som tu. Ja tá ktorá samú seba neznáša. To dievča ktoré len ubližuje a raní ostatných. To ktoré už ublížilo všetkým svojim kamarátkam. Ako mi už niekto napísal správam sa detinsky. Je mi ľúto všetko čo som kedy komu napísala toto píšem všetkým čo som im ublížila. Nikto mi z nich už neverí. Všetky su na mňa právom nahnevané. Aj ja som sama na seba za to nahnevaná. Priam sa za to neznášam a chcem sa obesiť. Tak strašne moc si prajem vrátiť čas späť. Dala by som za to čokoľvek. Aj všetko čo mám aj keď mi už toho nejako veľa nezostalo. Mám psychické problémy a vybíjala som si to na istých ľudí čo som nemala robiť. Spravila som strašne veľa chýb ktoré sa nedajú odpustiť. Odpravedlňovala som sa tým ľudom no nepomohlo. Ja viem áno na všetko treba čas. Časom sa to možno všetko spraví ale možno nie. Snáď áno. Neuvedomovala som si čo robím, ako som veľmi ublížila tým čo som mala rada. Až potom keď sa mi uľavilo a ja som to na nich nechala všetok ten smutok tu depresivitu to všetko. To by ešte nebolo to hrozné ale ako som to na nich hodila to je strašné. Na nič som sa nepýtala a povedala som že môj úsmev nikdy nebol pravdivý a to čo sa vo mne skrývalo. Mne to na chvíľu pomohlo ale oni si to nezaslúžili. Boli to moje kamarátky ktoré stáli pri mne. Mali ma radi. A ja som im ublížila. Je mi to ľúto všetko strašne moc.
O týždeň neskôr
Stalo sa niečo čo som vôbeľudom akala. Oni mi odpustili. Síce moja psychika je na tom ešte trochu zle ale už nikdy vážne nikdy im už neublížim. Tomuto sa hovorí skutočné kamarátky. Ja si ich vážim su všetkým čo na svete mám. Som taká rada že to spravili. Nechcem už aby sa toto opakovalo a verte že už nikdy nebude. Mám ich rada. Už ich nechcem stratiť to by bolo potom ešte takžšie.
Takže nový príbech. Sorry za chyby. Snáď páčil.
