10. Čo sa deje?

868 21 7
                                    

Ráno som sa zobudila na to, že mi zvoní mobil. Do riti kto si dovoľuje ma budiť o 6:30 ráno!

,,Práve si mi prerušil spánok, takže teraz ja preruším tebe dýchanie" povedala som neviem komu keďže som sa zabudla pozrieť kto volá

,,Chýbal by som ti ja a moje dotyky angel" povedal sladký hlas z druhej strany a ja som nemusela dva krát hádať kto to je

,,Dobré ráno Martinus" rozosmiala som sa

,,Dnes pôjdem do školy až na druhú hodinu takže sa o mňa neboj" oznámil mi

,,Jasné" mierne som sa usmiala aj keď to nemohol vidieť

,,Prepáč mi to len musím spolu s Emmou počkať kým príde mamka z práce" posmutnel

,,Heej. Kľud dobre? Je to v pohode" upozornila som ho

Nemôže byť predsa v takejto nálade len kôli tomu, že nepríde do školy včas. A je to jeho sestra. Musí s ňou ostať. A on sa to nemôže. A mne to nevadí. Rešpektujem to a nemám nič proti tomu.

,,Tak dobre" povzdychol si ,,ale teraz sa bež chystať" dopovedal hneď a aj keď som ho nevidela viem na sto percent viem, že sa usmial

,,Dobre. Pa. Milujem ťa" povedala som

,,Maj sa. Ja teba milujem viac" cmukol do mobilu a aby som nemala šancu odpovedať zrušil

Postavila som sa z postele a prešla ku skrini. Obliekla som si biele čipkované spodné prádlo, ďalej žltú crop top mikinu s nápisom NEVER FORGET FOR ME.

K tomu som zladila čierne roztrhané rifle s vysokým pásom.

Rozhodla som sa ísť do kúpeľne spraviť posledné úpravy. Make-up sa ako vždy skladal z očnej linky, korektoru a balzamu na pery.

Moje dlhé rovné vlasy nad zadok som učesala a zaplietla do dvoch zapletených copov.

Zobrala som z izby tašku a mobil z nabíjačky a zbehla schody. Z kuchyne som schmatla jablko a rýchlo nazula svoje biele conversy.

Vyrazila som smerom ku škole. Cesta netrvá dlho. Približne 10 minút.

🌸🌸🌸

,,Ahoj" usmiala som sa na Martinusa ktorý si práve sadol vedľa mňa

Akurát sme mali fyziku.

,,Ahoj" bol smutný

,,Nevravel si náhodou že prídeš na druhú?" pozdvihol som obočie

,,Bála som sa o teba mohol si sa ozvať" pozrela som smutné na neho

,,Prepáč" povedal a bol mimo

Zrazu mu stiekla z oka slza. Rýchlo ju utrel a vybehol z triedy. Neváhala som ani sekundu a utekala za ním.

,,Vráťte sa!" zakričal učiteľ

Ignorovala som ho.

,,Martinus" povedala som keď som bola tesne za ním

Bol mi otočený chrbtom. Preto som ho zo zadu objala. Chytil mi ruky a otočil sa ku mne. Hlavu si zaboril do medzery medzi krkom a ramenom.

Na mojej koži som pocítila niečo mokré.

Takže buď slintá alebo plače.

,,Martinus" odtiahol som sa od neho aby som mu videla do tváre

,,Čo sa deje" stiekla aj mne jedna slza

,,Moja mama" nadýchol sa ,,je v kóme" zošuchol sa po stene

Chcela som niečo povedať ale predbehol ma.

,,Preto som neprišiel skôr. Bol som v nemocnici" povedal a utrel si slzy

Pobozkala som ho. Mohlo by mu to pomôcť.

Jemne pohol perami. Pohyb som zopakovala. Nakoniec sme sa odtiahli.

,,Milujem ťa a pomôžem ti. Vždy so všetkým" povedala som a oprela si čelo o to jeho aby som mu videla do očí

Ahojte 😔

Joo, trošku sad.

No to najhoršie ešte len prichádza...

Ale keď poviem, že je to napísané deň pred odchodom na dovolenku tak gunnarsenlen hneď bude vedieť prečo je časť taká aká je, budeš mi moc chýbať bæ. 💔

Potrebujem moje pocity dať von. A ako inak než písaním? 😭💔

Názor? 😐

🐐 I believe in goats 🐐





Shh, baby i'm here  [M&M] ✔Where stories live. Discover now