Shh, baby i'm here [M&M] ✔

13. Epilóg

kráčam mestom smerom domov. s Martinusom sme sa odsťahovali do spoločného bytu. s Marcusom sú v pohode, ale ja som tam už nemohla viac byť. všetko mi pripomínalo tú noc.

odomkla som vchodové dvere na bytovke a následne privolala výťah. nastúpila som a stlačila číslo osem, teda najvyššie poschodie.

pred dverami som sa zhlboka nadýchla a kľúčami odomkla byt.

,,som doma!" zakričala som, no nič sa neozvalo naspäť

zasvietila som v malej predsieni, oprela sa rukou o stenu a vyzula svoje biele tenisky.

zhasila som a vybrala sa do bytu. v obývačke sa ako vždy povaľovalo špinavé prádlo, ktoré som zobrala do rúk a išla zaniesť do kúpelne. cestou som v kuchyni upratala riad do drezu.

posledná teda ostala spálňa. potichu som otvorila dvere a pohľad sa mi naskytol na spiaceho Martinusa v jeho sivých teplákoch a bez trička.

prišla som k posteli a kľakla si k nemu. pohladila som ho po spotenom čele, čím som odhrnula jeho polepené vlasy.

skrčil nos a pomrvil sa. musela som sa nad ním pousmiať.

odišla som z izby do kuchyne kde som dala do hrnca vodu na cestoviny.

,,ahoj zlato." objal ma Martinus hneď čo vošiel do kuchyne

,,ahoj." pousmiala som sa

,,ako bolo?" spýtal sa a sadol si na barovú stoličku za pultom oproti kredencu

,,umm. fajn." otočila som sa mu chrbtom

,,fajn?" spýtal sa

odišla som naspäť do predsiene kde som si zabudla tašku. vrátila som sa teda už aj s taškou do kuchyne a položila ju na pult, za ktorým Martinus sedel.

vybrala som odtiaľ obálku a podala ju Martinusovi. spýtavo sa na mňa pozeral a zobral ju. pomaly ju otvoril a vybral z nej fotku, ktorú okamžite začal skúmavo prezerať.

,,zlato? čo to je?" pousmial sa

,,fotka." odvetila som

,,fotka čoho?" spýtal sa s úškrnom

,,fotka dieťaťa." trochu som sa usmiala

,,koho dieťaťa?" úsmev sa mu rozšíril

,,no, presne to neviem." zamrmlala som a on sa na mňa v sekunde pozrel

,,Marcus.." povzdychol si

,,presne tak. neviem či ty alebo on." pozrela som sa do zeme

,,v ktorom si týždni?" spýtal sa

,,treťom." mykla som ramenom

,,ale 'to' sa stalo pred dvoma mesiacmi." usmial sa

pozrela som sa na neho a usmiala sa tiež.

,,budem otec!" zakričal snáď na celé Nórsko, potom sa zobral na ruky a otočil sa so mnou

,,milujem ťa." povedal keď ma položil na zem a následne ma pobozkal

tak lásky, je to tu. zazvonil koniec a príbehu je koniec.
ďakujem za každého čitateľa ❤