The house of enchantment

||31.||

(Octavia)

Octavia sa vracala zo svojej obvyklej nočnej prechádzky v lese, keď v dome začula kroky. Bola prekvapená, nestávalo sa často, že by o takomto čase ešte niekto zvykol byť hore. Octavia bola veľmi podozrievavá, a navyše, zakrádavý zvuk krokov, ktoré smerovali k nej, ju ubezpečil, že je niečo zle. Obzrela sa na pravú, aj na ľavú stranu. Nemala to robiť. Čiesi ruky ju stiahnu ku stene, zapchajú jej rukou ústa a stisnú jej hrdlo, a to všetko v priebehu jediného krátkeho okamihu. Postavu v tme nevidela, no pocítila na svojom krku dotyk studeného kovu. Pokúsi sa kričať, ibaže studená ruka nepovoľuje. Preto sa rozhodne použiť čary. Svetlo ožiari tvár človeka, ktorý ju napadol. Nie je to nikto iný, než Kayleigh Woodová.

,,Kayleigh?!" vysloví jej meno v šoku, ibaže kvôli jej ruke vyznie nezrozumiteľne, tlmene.

Kayleigh svetlo veľmi prekvapí. Ruka s veľkým nožom sa trasie, a zjavne si už vôbec nie je istá, či to, čo sa chystala urobiť, je správna vec. Octavia vedela, že Kayleigh je osobou plnou rozporov. Tmavovláska ju začne ťahať preč z domu. Octavia ju kúzlom od seba odsotí.

,,Čo ti preskočilo?? Prečo-"

,,Ty vieš, prečo ťa musím zabiť," tón jej hlasu je mrazivý, šialený.

Octavia nevedela. S akým úmyslom ju chcela zabiť? Možno preto, lebo vedela až príliš veľa? Mohlo by to byť kvôli tej veci s Felixom?

,,Nie?!?"

,,Zabijem ťa, pretože v opačnom prípade skončím mŕtva ja!"

,,Prečo si to myslíš?"

,,Pretože ťa poznám! Využiješ prvú príležitosť, ktorá sa ti naskytne, aby si nás všetkých potopila!"

,,Potápaš sa sama, ty krava sprostá, tak to nezvaľuj na iných!" Octavia si neodpustí urážku. A taký pekný večer to mohol byť!

,,Kayleigh! Octavia! Čo tu robíte takto neskoro v noci?" na verande sa objaví aj Felix Nightmare.

,,To sa opýtajte jej! Ja som sa chystala do postele, a ona ma napadla nožom!"

,,Je to pravda, Kayleigh?"

,,Vie o nás! Musíme ju nejako umlčať!"

,,Tak do toho, zabi ma, Kayleigh! Som zvedavá, ako to budeš vysvetľovať Hecate! A mimochodom, spôsobíš ešte väčšie problémy jemu, než keď si mu vliezla do postele ako posledná pobehlica!"

,,Octavia má pravdu, Kayleigh," uzná Felix.

,,Jasné! Takže všetka vina sa bude zvaľovať len na mňa, na ženu!"

,,Prekvapenie," ozve sa odrazu hlas z tmy.

Hecate sa vynorí z prázdnoty. V tej chvíli by sa v nikom krvi nedorezali. Najskôr sa z nich spamätá Octavia, aj to len preto, že sa veľmi necítila byť vinná za nič, čo sa počas uplynulých dní stalo.

Felix sa strnulo a bojazlivo ukloní, a Kayleigh a ona spravia to samé.

,,Vždy som chcela od druhých ľudí počúvať všetky tie veci ako "ľúbim ťa" a "chýbala si mi." Tak čo? Chýbala som vám?"

Z Hecate vyžarovalo čosi zákerné a jej tón to len dopĺňal. Octavia bola rada, že mala z trojice v Hecatinej blízkosti najčistejšie svedomie.

Kayleigh párkrát za sebou rýchlo prikývne. Vtedy sa pred ňu Hecate postaví, uchopí ju za bradu, čím nadvihne jej hlavu tak, aby jej videla do očí, a druhou rukou prudko opíše oblúk. Jej ruka zasviští vo vzduchu a pristane na Kayleighinom líci tak, až sa ozve hlasné "plesk" pri ktorom Octavia takmer nadskočí.