Odišla, utiekla, jednoducho sa už nikdy neobajavila v mojich dverách.
Nechala ma splynúť s davom, stať sa otrokom seba samého.
Odišla a nechala za sebou chaos, ktorý mi v noci nedopraje spánok.
Cigareta za cigaretou, pohárik za pohárikom, slza a slzou a jej nikde.
Kam zmizla, to dievča, ktoré ma roztrhaného na kusy našlo a znova zlepilo dokopy?
Nerozumieš, že sme jedna krv, jeden dych?
Ak sa smeješ, smejem sa.
Ak plačeš, plačem aj ja, ale teraz keď necítim tvoje hebké vlasy na mojej hrudi...oh bolí to ako samotné peklo!
Prečo si ma milovala, keď si ma nakoniec prebodla dýkou ticha?
YOU ARE READING
pieces of broken soul
Poetrykúsky zo zlomenej duše v slovách, vetách, básniach... Ƒ ư ɕ ƙ