Už nemáš tú istú tvár.
Nemáš tvár muža, ktorého som bozkávala, ktorého som milovala a ukázala mu najtemnejšie zákutia mojej duše.
Tvoje črty stvrdli pri pohľade na mňa.
Si mi cudzí, tak ako na začiatku pri fontáne, si mi cudzí, akoby som ťa nikdy nevidela, akoby tvoja tvár nepatrila tebe, tvojej duši.
Tvoje ruky už nehľadia moju pokožku nežne a nezanechávaš na mojom krku bozky.
Tvoje ruky nechávajú ma mojom tele pripomienky mojich zlyhaní, tvoje ruky nenechávajú modriny z lásky, ale čistej nenávisti.
Už nevládzem. Prosím. Už nevládzem.
Daj nám voľnosť, po ktorej tak prahneme, daj mi voľnosť, ktorú tak veľmi potrebujem.
