Melanchólia sa šírila vzduchom ako pleseň a zahryzávala sa pod kožu všetkému živému aj neživému. Lepila sa na podrážky a roznášala sa po domoch, uliciach, vkrádala sa do postelí ľudí aj pelechov psov. Privážala stratené duše na opustené miesta, na tie, po ktorých ich srdcia potajme túžili. Preto nebolo nič zvláštne keď zvonček pri dverách zanôtil ten známy hrdzavý zvuk. Nikto o ne ani len nezablúdil pohľadom. Blato z ďalekých ciest sa zmiešalo s domácim a vytváralo zrazeninu, pri ktorej sa pani domácej zahmlilo pred očami. Takto to ale chodilo deň čo deň. Miestnosťami sa nieslo už toľko rozličných pachov, že ich pôvod nedokázal určiť nik. Preto cudzinca nik neprivítal, nik neusadil, jednoducho pristúpil ku voľnému stolu akoby ho doma čakala mater s vriacimi zemiakmi a krčahom piva. Zmrznuté vlasy nechal skryté pod kapucňou a zhlboka sa nadýchol. Cítil to. Pachuť ľudstva, ktorou vznikol život. Počul ako o seba narážajú dve tela v nekontrolovateľnej agónií neschopné prestať. Cítil na perách ženskú vlhkosť, najkyslejšiu vodu mužských úst. Všade kde sa pozrel začul ako prsníkmi preteká mlieko. Prelievajúca sa tekutina mu pripomenula dôvod jeho návštevy. Zdvihol hlavu a pohľadom našiel staršiu ženu ako naňho uprene až dotieravo zazerá. Mrknutím ju zavolal k sebe a ona oslepená novým zárobkom pritackala k nemu.
Celú scenériu som mal ako na dlani. Muž s tmavými vlasmi a prenikavým pohľadom podával matke mešec. Už aj z toľkej diaľky bolo cítiť jeho ťarchu. Videl som ako sa jej zablyslo v očiach. Predstavovala si všetky tie krásne veci, ktoré si mohla kúpiť, a akými by potešila svoje dcéry. Na mňa v tejto predstave nepomyslela. Nečudujem sa jej, mať toľko „dcér", ktoré jej prinášajú oveľa viac radosti než vlastné deti môže celkom zahmliť myšlienky. Preto tu sedím v kúte medzi metlami, do bielych vlasov sa mi usádza prah a špina a mojim jediným potešením je sledovať ľudí. Hádať, akú ženu si kto zoberie do lóži, rozoznať obyčajných sedliakov od pocestných, rytierov, šľachticov či samotných kráľov. Vo svojom základe sa tak veľmi od seba nelíšime. Aj panovník vyšiel z ženského lona rovnako ako podzemná stoka. A či človeku kolovala v žilách modrá krv alebo nie každý tu prišiel len po to samé. Ochutnať tu nezabudnuteľnú zmyselnosť ženského tela.
Sám neviem aké to je. Videl som už toľko krásnych a žiadaných žien, cítil ich dotyk na mojom tele, videl ten chtíč v ich očiach avšak moje túžby to nenaplnilo. Nič čo si zaslúžilo moju pozornosť za to koniec koncov nestálo. Moje svedomie to netrápilo. Páčila sa mi predstava, že mladým zvíjajúcim sa telom prechádza vlna čistého pôžitku len vďaka mne. Robilo ma to mocným na duchu. Rázom som nadobudol pocit, že to môžem robiť stále, a že jedna posteľ stačiť nebude. Necítil som chvenie ktoré prechádza len telom sužovaním rozkošou. Cítil som silu nad vlastným telom.
Pri mužovi stála polo odetá dievčina. Husté ryšavé vlasy jej padali na prsia, v tvári mala rumenec keď jej ich cudzinec nežne hladil. Matka mu s širokým úsmevom podávala kľúče od lóže. V miestnosti nastával väčší ruch. Búrka silnela. Z diaľky sa ozval hrom, ktorého sila sa niesla krajinou. A vtedy ako zvuk dopadol na zem vtedy si jeho oči všimli mňa.
Iskra. To napätie mi prechádzalo každým kúskom tela. Nervy mi spálilo na uhoľ, tepny odmietali prepúšťať kyslík, srdce zabudlo biť. V istom momente som prestal žiť. Všetko, čo mi malo nahradiť moju chabú existenciu, kvitlo v ňom. Jediným pohľadom do mňa prenikol ako ešte nikto predtým a niesol ma na ceste priamo do čiernej ničoty jeho zreníc. Kráčal som. Túžil prísť až k nemu a všetko čo mi vzal si zobrať naspäť no prebrala ma realita. Muž sa odklonil a bral svoju novú spoločníčku schodmi jej potešenia.
Nohy odmietali prijať skutočnosť, že to s ním nič neurobilo. Vnímal som tie pocity ešte dlho po tom ako odišiel tak intenzívne, že mi nedali dýchať. Vybral som sa hore vrzgajúcimi schodmi. Našľapoval som pomaly a opatrne v chabej myšlienke, že by ma začul. Presne som vedel, do ktorých dverí vkročili. Poznal som poschodia naspamäť, každý roh, každú kvapku potu či odtlačky zamastených rúk. Vošiel som. Do nosa mi udrela ostrá kvetinová vôňa zmiešaná s plesňou. Niečo tak krásne sa nechalo pokaziť a vzniklo to, čo bolo pre naše sídlo charakteristické. Oblečenie bolo všade po zemi. Pristúpil som bližšie, s nemým úžasom hľadel na roztrhnutú látku. Bruškami prstov som prechádzal po obliečkach. Prehovárali ma aby som sa nimi nechal privinúť, opantávali čistotou, celé telo pri myšlienke odpočinku povolilo všetky svaly. V stave najväčšej uvoľnenosti som však pocítil prudký tlak. Niečo ma zatiahlo za boky a hodilo priamo do objatia tvrdých matracov. Dotyčný mi nedovolil vyvinúť ani len náznak odporu. Svojou silou privalil moje malé telo a medzi nami neostala ani len najmenšia čiastočka kyslíka. Hlavou v matraci som sa musel spoliehať len na hmat. Hrubými dotykmi mi prechádzal po chrbte, za sebou zanechával krvácajúce stopy. Vzbudzoval vo mne neutíchajúce napätie. Sám som ostal prekvapený, keď po som po jeho poznačení vypustil z úst pár vzdychov. Chcel ich počuť, preto ma prudko zatiahol za vlasy. Vtedy som ho spoznal. Rovnaké výrazné oči sa do mňa znova zabodávali. Hľadel do tých mojich, prenikal do nich hlbšie a ostrejšie ako čokoľvek iné. Keď som mal pocit, že som kompletne naplnený, rýchlym a presným pohybom ma prehodil tak, aby sme boli tvárou tvár. Sledoval som ho s viditeľným očakávaním a moje vnútro vybuchlo keď sa jeho pery obtreli o tie moje. Bozkával ich akoby chcel cez ne vysať všetky moje života schopné bunky až kým by zo mňa neostala len zoschnutá koža. Jazykom vlhčil kútiky, zubami jemne hrýzol ich povrch. Nevedel som čo vnímať skôr, dokonale som sa sústredil na chuť jeho bozkov a pritom on predbehol všetky moje očakávania. Odtrhol sa odo mňa, vzal to teplo, ktoré medzi nami bolo a jemne hladil opuch, ktorý mi po ňom ostal. Topil som sa v jeho pohľade. Jediným myknutím oka vo mne vzbudil pocit, že ho skutočne zaujíma moja spokojnosť. Chcel som mu toľko čo povedať, stačilo jediné slovo alebo zdvihnutie kútikov no nech som sa na čokoľvek odhodlal otvoril mi ústa a zaplnil ich sebou. Na jazyku mi pumpovali žilky jeho údu, dusil ma ním, nútil som sa nevracať avšak žiadna úvaha znechutenia neprichádzala. Prvotný strach opadol a zaplnila ho túžba cítiť viac. Držal ma za vlasy tlačil proti sebe toľko, koľko ho pustilo, miestnosťou nebolo cítiť nič len puch vzrušeného tela. Každý krok, ku ktorému sa odhodlal bol presný a rýchly. Údu zobral jeho teplé a vlhké miesto a sám ochutnal ako ho vnímam. Znova ma bozkával, jazykom pátral po tom mojom,nenásytne, neprebiehal žiaden boj len súhra svalov jednej bytosti, ktorou sme sa stali. Vyvrcholenie nastalo keď si ma obrátil chrbtom k sebe. Našiel otvor prirodzene akoby pre nič iné nežil a vošiel do mňa. Mojím vnútorným svetom prebehla vlna bolesti. Výkrik som tlmil vo vankúšoch, slzy radšej zahnal naspať do očí. Vedel čo prežívam. Nával niečoho nového zasiahol aj jeho preto svoje pohyby prispôsoboval hlavne mne. Hýbal sa vo mne pomaly čo ma upokojovalo a prenášalo to množstvo adrenalínu žilami po celom tele. Dokázal som vnímať to spojenie medzi nami. Tie tkanivá, ktoré sa vo mne tvoria, korenia jeho sval vo mne a každým trhnutím rušia svoju štruktúru. V istom momente som bol schopný ich rozlíšiť, tempo bolo ešte pomalé avšak jeho chtíč rástol a vlákna sa trhali rýchlejšie. Bolesť silnela každým prudším nárazom, už nič nedokázalo zastaviť jeho chuť po mne. Pevne ma držal za boky, svoju bránu ku vyvrcholeniu. Šiel do mňa hlboko, mohol som cítiť jeho telo nalepené na mne. Krv vo mne vrela. Nahrnula sa mi do svalov, pretekala dutinami ako divo bežiaca voda, ostával som v napätí keď vtom som zacítil vlhkosť. Môj úd sa leskol od semena, zvyšnú tekutinu vsiakli obliečky. S vyrazením dychom som sledoval ako mizne, stále cítiac muža vo mne. Prirážanie zosilnelo natoľko, že bolo len otázkou času kedy ho postihne rovnaký osud. Navretý sval zo mňa vytiahol a poťažkal si ho v ruke. Sledoval som ho. Svaly na bruchu sa mu napínali pod toľkým tlakom, oči upieral dohora, jeho duch bol niekde úplne inde. Pre mňa sa stal novým božstvom. Stelesnenie krásy, dokonalosti, mladosti, neutíchajúcej vášne. Tušil som piť jeho tvorstvo, cítiť v sebe to semeno života, nechať ho v sebe klíčiť a umrieť stále dookola. Boh ma obdaroval svojimi darmi. Tvár mi obalila teplá zmes všetkého, čo sme v tejto posteli nechali. Slanosť jeho tela sa mi rozplývala na jazyku, poburovala chuťové bunky, miatla hormóny aj dráhy, ktoré ma nútili rozmýšľať. Nechal som v sebe klíčiť chaos. Páčil sa mi, predstavoval tak dokonalý stroj akým bolo mužské telo. Miloval som ho, zmätok, chuť semena a svojho boha, líhajúceho si do mokrých perín a zaspávajúceho spánkom spravodlivých.
