>Part one<

100 7 4
                                    

10 years later

Ako ďalšie ráno mi bliaka budík do ucha. Vypnem ho a vyhrabem sa z postele a rozhliadnem sa po mojej novej izbe. Pred pár dňami sme sa s mamou presťahovali z Busanu do Seoulu. Mama tu dostala lepšiu ponuku na prácu a ja som konečne mohol vypadnúť od tých tyranov. Keď som bol malý, zdôveril som sa mame, že sa mi páčia viac chlapci ako dievčatá. Povedala mi, že to nikomu nemám vravieť lebo nie každý to vie pochopiť. Lenže ja som ju neposlúchol. Povedal som to vtedy môjmu kamarátovi Jacksonovi. Prvej mu to nevadilo a držal všetky moje tajomstvá v tajnosti ako aj ja tie jeho. Lenže neskôr k nám prišiel nový spolužiak a všetko sa začalo rázom rúcať. Moje tajomstvá, ktoré vedel iba Jack zrazu vedela celá škola. Každé ráno som sa bál výjsť z domu lebo som vedel, že ma za rohom čaká bitka. Nikdy som to nikomu nepovedal a čudujem sa, že na to neprišla mama, no je to tak lepšie. Teraz môžem už len na to rýchlo zabudnúť a začať novú kapitolu svojho života.

Zahnal som všetky moje myšlienky niekam do preč a vydal sa smer kúpelňa, kde  som vykonal moju každodennú rutinu. Prehrabol som si rukou vlasy a vošiel späť do izby vyberajúc si zo skrine nejaké slušné oblečenie. Nakoniec som sa napratal do úzkych čiernych riflí a na to bielu košeľu. 

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

:3:3

Zbehol som pár schodov a prešiel do kuchyne odkiaľ som si vzal jablko a s taškou na chrbte si to namieril na zastávku odkiaľ mi šiel za pár minút autobus.

Dal som si do uší sluchátka a počúval random pesničky, ktoré mi šli z môjho albumu pesničiek. Nakoniec som nastúpil do autobusu a sadol si na voľné miesto za vodičom.

Keďže mi mama už asi dva dni tĺkla do hlavy, kde mám školu a do akej triedy idem tak som presne vedel, kam mám ísť. Lenže! Tu nastal problém. Nikdy som nevidel takú veľkú školu ako je táto, takže som sa raz dva stratil.

Rozhliadal som sa okolo, či neuvidím niečo čo by ma doviedlo do mojej triedy, keď do mňa niekto narazil takou silou že sme obaja zleteli na zem.

"Pane Bože prepáč ja som nechcela." hneď sa mi dotyčná začala ospravedlňovať.

"To nič. Nedával som pozor na cestu." usmial som sa na ňu a pomohol jej s vecami, ktoré jej popadali.

"Ani ja som nedávala pozor. Naozaj som nechcela.... Niesi ty náhodou ten nový žiak, ktorý má prísť do našej triedy?"

"Nooo neviem či mal prísť ešte niekto.." poškrab som sa neisto na zátylku.

"Som Im Soiye z 2. B rada ťa spoznávam." usmiala sa a potriasla si somnou rukou.

"Park Jimin. Stratený spolužiak z 2. B" spoločne sme sa zasmiali a vybrali sa do našej triedy.

######
Zázrak čo? :D

Áno zázrakom je tu nová časť :'D normálne mi to príde divné :'D Dúfam, že sa časť páčila keď tak zanechajte vote alebo komeeent^_^^_^.

Vidíme sa pri ďalšej časti zatiaľ paaaaa. <3

First Love : Yoonmin // Kim Taehyung //Where stories live. Discover now