First Love : Yoonmin // Kim Taehyung //

>Part five<

Venované SallyTaehyungSoiye za moju neustálu ignoraciu... Ďakujkam ti za všetko 💜💜mám ťa rada 💜 💜 ❤️ 💜

##############

Po vyučovaní som zašiel za vysokým hnedovlasým chlapcom, o ktorom som si zistil viac. Musím priznať, že je pekný ale moje srdce patrí už Yoongimu a nemienim to meniť.

"Taehyung?" opýtal som sa chlapca o ktorom som si myslel, že je Taehyung. Dúfam, že to je aspoň on nech sa nestrápnim.

"No?" otočil sa na mňa, načo som ja musel zdvihnúť hlavu aby som mu videl do očí.

"Chcelo by to ospravedlnenie nemyslíš?" založil som si ruky na prsia a nadul líca.

"A komu?" skrčil sa do mojej úrovne tváre, ako by som bol nejak nízky.. JA NIESOM NÍZKY! IBA ON JE MOC VEĽKÝ!

"No predsa Im!" pretočil som nad jeho hlúposťou očami a znudene sa na neho pozrel.

"Komu?"

"Oh bože ty si naozaj stratený prípad. Tomu milému, peknému, hnedovlasému dievčaťu, ktorému si dneska ubližoval."

"Je tu jedna otázka" pozrie sa na mňa zamyslene a vystrie svoju megalomanskú postavu.

"Aká?.." už ma to fakt nebaví... To ma nemôže jednoducho poslúchnuť?

"Prečo by som mal?" povýšenecky sa na mňa z hora pozrie. Pretočil som nas jeho detinským správaním oči a pritiahol si ho k sebe za košeľu bližšie k očiam.

"Ak to nespravíš, tak si ma neželaj. Urobím ti zo života peklo... Prečo som asi prestúpil na túto školu ha?" uškrnul som sa na neho hrozivo a pustil ho. Už len z pohľadu na neho viem, že sa ma zľakol. Hodil som na neho posledný vražedný pohľad a s pobavením ho sledoval ako sa bežal ospravedlniť Im. Posledný raz som sa pozrel smerom ku Im a tam zbadal klačiaceho Taeho so zopnutými rukami akoby sa šiel modliť.

Však on nemusí vedieť, že by som neublížil ani muche. S úsmevom na perách som ďalej pokračoval smer 'home'.