Sebecký Idiot

Časť 10

"S kým si to vypisuješ?" 

Drgol do Ryana jeden zo spolužiakov a skoro prevrhol celé jeho pivo.

Ryan sa len pousmial nad sms-kou, ktorú Jennifer poslal, ale nehodlal sa Simonovi odpovedať.

S kamarátmi sa dozál baviť o všetkom, zvlášť pri večeroch v ich obľúbenom bare, ale o babách nie.

Možno preto o ňom kolovali všelijaké reči.

Úvahy.

Spal už s Tomkovou? 

Či s Oliviou z druhej Bé?

Niektoré klebety boli pravdivé, na iných sa dobre bavil, ale aj tak ich nevyvrátil.

Nikdy ho nezaujímalo čo si o ňom druhí myslia.

Nikdy sa na druhých nespoliehal, aj keď mal veľa kamarátov a ešte viac známostí.

Či chcel byť populárnym?

Možno.

Možnože pozornosť nikdy nechcel, ale nejak sa do nej dostal a už z nej nebolo úniku.

Nieže by mu prekážala, žiť v centre pozornosti sa mu pozdávalo.

Dievčatá si o ňom šepkali, chlapci mu závideli.

Spočiatku to vyzeralo ako dobrý život zlého chlapca.

Lenže utápať sa v alkohole ho už prestávalo baviť.

A jeho prospech v škole sa rapídne zhoršoval, lenže on si nemohol dovoliť prepadnúť.

To by nedopadlo dobre.

Aby sa z týchto myšlienok dostal a keďže vedel, že onedlho už nebude schopný súvisle rozprávať vstal a rozhodol sa zavolať Jennifer, ktorá aj napriek jej odmietavému postoju sa stala jeho doučovateľkou.

Raz sa pôjde riaditeľovi za toto poďakovať.

Jenn mu však nedvihne a potom si vypne mobil, takže Ryanovi sa ozýva len odkazová schránka.

Ryan sa sklamane, že nedosiahol, čo chcel vráti k stolu a naleje do seba pár panákov alkoholu.

Teplo sa mu rozlieva po hrudi a o chvíľu odplaví všetky jeho problémy na kilometre ďalej.

"Tak tu si!" zvolá zrazu Olivia, ktorá sa zrazu zjaví pri stole a vytiahne Ryana na tanečný parket.

Hudba je hlasná, alkoholu dostatok, sveta málo a to je presne to, čo Ryan potrebuje, hoci sa za to nenávidí.

Jednoducho taký je, toto mu prischlo a zčasti túto drogu naozaj potrebuje.

Polka noci prebehne úplne bežne, chlapci a dievčatá pijú, tancujú, užívajú si mladosť tak, ako to ich rodičia nikdy nepochopia.

Zvyšok noci si Ryan nepamätá.

Zobudí sa však doma a na jeho prekvapenie sám.

Aspoňže tak.

Na jeho mobile však nájde až príliš veľa upozornení.

Keď ich rozklikne zbadá až príliš nepekné fotky zo včerajšieho večera.

"Nieee," zastoná Ryan a vzápätí sa chytí za hlavu, ktorá mu treští akoby mala prasknúť.

Fotky...

Dôkazy...

Nenávidí fotky, nenávidí vidieť, čo sa dialo.

Najradšej je, keď o noci nevie nič.

Je to tak lepšie.

No čo už, s nevôľou vstane, urobí zo seba človeka, schmatne rozvrh, ktorý spravil pre Jennifer a nepozorovane odíde do školy.

Seminár z biológie.

Veľmi zlá voľba.

Ale aspoň tam stretne Jennifer a nemusí vymýšľať iné plány, ktoré nie vždy dopadnú dobre.

Dnes nemá chuť vystávať pred školou a baviť sa s ľuďmi, s ktorými včera zažil čosi, čo si nepamätá a naozaj nemá chuť si pozrieť tie fotky, tak ide rovno do triedy.

Teda to si aspoň myslel.

"Ryaaan!" skričí naňho ktosi a len čo sa otočí sa mu Olivia vrhne do náruče.

"Včera to bol tak krásny večer. Ďakujem, ti. Za všetko," povie, koketne naňho žmurkne a odíde preč.

Ach, kebylen vedel...

Ani tú myšlienku nedokončí a pokračuje v ceste na seminár.

Tam zamieri rovno k Jennifer, zloží si veci k jej lavici a posunie pred ňu rozvrh.

"Snáď naozaj nič ďalšie nemáš, lebo len veľmi nerád by som to opäť prerábal," ozve sa k nej.

Jenn naňho zazrie a posunie si rozvrh k sebe.

"Dnes? Vážne chceš začať už dnes?" 

Prekvapene zdvihne zrak od rozvrhu a vyzerá tak zmätene, až Ryanovi vyčarí na perách pobavený úsmev.

"Čím skôr tým lepšie," mykne plecami a odíde predsalen na tú jednu-dve cigaretky.

Rozhodla som sa vám dať kapitolku aj z Ryanovho pohľadu a ak na to budú dobré ohlasy, tak to budem robiť častejšie.. :)

Prajem  vám ešte pekný piatok...

Blondee