Parallel Lines

10 || ,,súkromné dôvody"

D E S I A T A K A P I T O L A
,,súkromné dôvody"

Môj život aj týždeň po večeri s Frederickom a Gwen prebiehal dobre. Do školy som chodila rada, pretože to bolo príjemné rozptýlenie od všetkého, čo sa dialo doma alebo v mojej hlave. Otec je veselší a ja s Jakeom sme čoraz zmätenejší. Taktiež sa mi zdá, že Jake je príliš často na mobile, príliš často sa ho snaží predo mnou schovať a príliš často sa mu to nepodarí.

V triede zmenili zasadací poriadok, takže sedím s Ellou. Zatiaľ sa veľmi nerozprávame, pretože jediná téma, ktorá mi vždy zíde na um sa týka buď Doma alebo Uriaha a s tým nechcem začínať. A tak sme sa s Gwen vrátili k typickému spôsobu dorozumievania sa - lístočkami. Píšeme si celé hodiny a zavše sa mi zdá, že sa Gwen o niečo snaží. A zhodou okolností presne viem o čo.

Môj vzťah.

Áno, môj vymyslený, tajný vzťah s chlapcom, ktorého nepoznám. Som si istá, že sa už aj od Fredericka dozvedela, že niekoho mám. Je pre mňa otázne, ako jej vysvetlil odkiaľ má takú informáciu, no to je nepodstatné. V Gweniných očiach sa prosto leskne túžba zistiť o koho ide všetkými rafinovanými spôsobmi, ktoré len dokáže vymyslieť.

Máš dnes večer čas? napísala mi.

Prečo?

Len tak, či by si nechcela ísť von po škole na chvíľu.

Vieš, že zajtra píšeme písomku z toho dejepisu...

Ak máš niečo iné tak mi to v pohode povedz nenahnevám sa.

Ja viem, že sa nenahneváš. Ale veď píšeme písomku!

Ok, ok... keď nechceš, tak nemusíš...

Ty si príšerná, Gwen. Okej, tak s tebou pôjdem dnes po škole von. Ale budem max. do piatej, ok?

Si si istá?

Čo?!

Nič... nechceš sa dnes učiť so mnou?

Ale veď si chcela ísť von.

Nie, myslela som učiť sa. Tak spolu budeme môcť byť bez výčitiek svedomia až do večera... ak teda potom nič nemáš.

Nemám! Ako myslíš... ale odteraz máš zákaz čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť!

To isté platí pre teba! Iba, že by si mi to logicky odôvodnila ;)

Namiesto odpovede som len pokrútila hlavou a strčila papierik do peračníka.

///

Stála som pred potravinami, kde sme sa prvýkrát stretli. Gwen som povedala, že si ešte musím ísť kúpiť tampóny a ona súhlasila, že ma radšej počká doma.

Nervózne som prestúpila z nohy na nohu. Čakala som ho tu dlhšie, než sľúbil, no nechcela som len tak odísť.

,,Clara!" Otočila som sa a zbadala, ako ku mne kráča Dom.

,,Ahoj," slabo som sa usmiala. Nikdy som nebola na všetky tie objatia - jedno na zvítanie, ďalšie na rozlúčenie a potom všetky medzitým, to naozaj nie. Vedela som, že Dom je na také veci s inými dievčatami zvyknutý, no nikdy to nepovažoval za potrebné so mnou. Teraz sa mu však v očiach črtala takmer potreba uľaviť všetkým svojim trápeniam práve týmto jednoduchým spôsobom. ,,No tak, čo to je za výraz? Čo sa deje?" spýtala som sa.