s.i.x.t.e.e.n

949 53 15
                                    


Ráno som sa cítila viac oddýchnutá. Moje telo nabralo novú energiu na čelenie tých ťažkých otáziek ohľadom Denisa a jeho náhleho príchodu do našich životov. Nevedela som sa rozhodnúť. Odpustiť mu? Mohla som a tak by sa mohlo vyriešiť mnoho v mojom živote. Dee by mala konečne pri sebe svojho biologického otca a ja by som už nebola sama. Ale bolo tu to „ale". V minulosti som doplatila na moju plnú vernosť v neho. Opustil ma hneď v momente kedy som mu povedala o mojom tehotenstve tak ako som si mohla byť istá, že to neurobí aj teraz? Boli by sme na tom istom mieste ako pred rokmi a to som nechcela. To, že by som bola zranená ja by mi bolo ukradnuté ale Dee sa kvôli ňom nesmela trápiť.

Bolo desať hodín keď som sa zdvihla z postele a snažila zo seba spraviť normálneho človeka. Bola to normálna každodenná rutina ktorá sa cez víkendy skladala s rannej hygieny, sýtych raňajok pri ktorých sme si s Dee plánovali možné trávenie dňa.

Rannä hygienu som stihla za pomerne dlhší čas, keďže som sa silne presviedčala aby som zase nezaliezla pod perinu a nespal ďalej.

Prešla som si do kuchyne kde som začala robiž naše obľúbené raňajky - wafle. S Dee to bola naša pochúťka a bola som si na milión pervent istá, že chúťky, čo sa týkali jedla mala po mne. Totižto Denis nikdy nemal rád wafle. A vždy si robieval svoje raňajky aj keď som ich pripravila pre najmenej štyroch ľudí. Všetko som to potom jedla sama ale nikdy som sa nesťažovala. Teraz sa z Dee hádame o posledný kúsok no nikdy sa nestalo, že by sme sa oň nepodelili. Jedine, že by sme boli prejedené no to sa ani raz nestalo.

,,Dobré ráno mami." Pozdravila ma moja malá princezná, ktorá bola stále v pyžamku s postavali rozprávky „V hlave" a sadla si za stôl. Vlásky už mala stiahnuté v krivom a provizórnom chvostíku aby jej pri jedle nepadali do taniera. Jej ústočká sa stále otvárali od zívania a ja som sa tomu usmievala. Dnešná noc bola skvelá, spala som tuho bez nočných môr či prerušenia a bolo to ňom. Jej telo bolo tesne pritlačené na tom mojom a aj som ju spokojne pridŕžala.

Položila som pred ňu tanier s prvou dávkou waflí spolu s nutelou a šľahačkou a chystala si sadnúť aj ja no zvoniaci mobil, ktorý som započula od toho odradil. Pohladila som Darcy po vláskoch a prešla rýchlim krokom do spálne odkiaľ sa ozýval zvuk zvoniaceho mobilu.

Na jeho obrazovke svietilo Harryho meno a ja som sa usmiala. Vedela som čo asi chce.

,,Harry? Ahoj." Harryho hlas ma prerušil. Jeho dych som počula zreteľne, dýchal ako po odbehnutí maratónu.

,,Sofia? Mám problém. Som na policajnej stanici a musíš sem prísť. Prosím čo najrýchlejšie." Povedal a ja som mu rýchlo potvrdila môj príchod. Vybehla som zo spálne a prešla do kuchyne kde už Darcy bola v polovici prvej wafle.

,,Dee, zlatko. Musíme ísť. Ujo Harry potrebuje pomôcť. Bežkaj sa obliecť a ja ti zatiaľ rýchlo nejaké zabalím nech nie si hladná." Poviem a ona prikývne a odbehne sa obliecť. Netrvá to dlho a už obe stojíme pri dverách a ideme do garáži. Dee sa sama pripúta v sedačke a spokojne si papá jej raňajky, od ktorých som ju odtrhla. Mne sa zatiaľ vytvárajú v hlave najhoršie scenárie prečo skončil práve na policajnej stanici.

Cesta trvá možno až pridlho pritom je to ešte kratšie ako do moje práce či do škôlky kde chodí aj Dee so Sebym. Keď konečne po ukrutne dlhých minútach zastavíme pred tou jedinou a známou stanicou vystupuje a prechádzame do budovy kde vbehneme ako vietor.

,,Prosím, kde nájdem Harryho Stylesa?" spýtam sa žene v uniforme, ktorá tu sedí pri pulte a snaží sa niečo zariadiť. Avšak informovať nás, občanov je jej pravá práca,

,,Vo vyšetrovacej miestnosti číslo 4. Na konci tejto chodby, posledné dvere v pravo." Prikývla som a pokračovala po ceste ako nám povedala. Keď sme sa postavili pred dvere s názvom aký nám okna povedala nevedela som čo robiť. Zaklopať alebo čakať? Kašlala som na to a zaklopala na dvere. O minútu sa otvorili a v nich sa objavil starší muž okolo 40 v podobnej uniforme ako žena vpredu.

,,Dobrý deň. Som Sofia Carson a Harry Styles mi volal kvôli nejakému problému." Povedala som a on prikývol. Odstúpil od dverí a ja som uvidela Harryho sedieť v kľude na stoličke s rukami založenými na stole, ktoré avšak boli pevne spútané putami.

Po vbehnutí do miestnosti som pustila rúčku malej a zmätenej Dee a pribehla ku Harrymu. Aj on si okamžite vstanul a chcel ma objať no putá mu to nedovolili.

,,Čo sa deje?" spýtala som sa ich, jeho aj policajta v miestnosti. Harry však mlčal a nechajk hovoriť policajta.

,,Pán Styles je obvinený s poranenia na zdraviu. Dnes okolo tretej v noci ku nám na stanicu prišiel muž dobitý a od krvi. Predstavil sa ako Denis Showen. Porozprával nám čo sa mu stalo, že bol zbitý takmer do bezvedomia od páchateľa Harryho Stylesa. Avšak mi nič nezmôžeme bez právnika, keďže pán Styles odmieta bez právnika hovoriť."

,,Ako je to vážne s obvinením?"

,,Išlo o hlbšie zranenia a ešte nie sú výsledky zo všetkých vyšetrení. Pokiaľ sa ukáže len na modriny a škrabance pôjde o finančné pokuty a pár dobročinných prác, avšak ak sa ukážu zranenia vážne a trvalé, môže sa jednať o mesiace alebo roky za mrežami. Pokiaľ sa teda žaloba nezamietne." Vysvetlil a ja som nedokázala uveriť vlastných ušiam. Harry zbil Denisa? To nie je možné... Nemohol. Nemôže sa dostať do takých problémov.

,,Hovorím vám, že som nič nespravil ale vy to neviete pochopiť!" povedal Harry a treskol rukami o stôl až malá Dee nadskočila. Ešte nepočula Harryho tvrdý hlas a bolo vidieť, že sa zľakla a v tejto chvíli aj bojí.

,,Pán Styles pokoj. Váš právnik tu bude o chvíľu. Potom sa môžeme porozprávať." Na to už neodpovedal nikto. Ja som sa ospravedlnila a vyšla von na čerstvý vzduch. Ani jednej z nás, ani mne ani Dee, nerobila tá atmosféra dobre. Postávali sme tam viac ako pol hodinu keď sme uvideli muža, staršieho muža v saku ako vychádza z budovy stanice.

,,Sofia Carson?" iba som prikývla a on pokračoval ďalej. ,,Bavili sme sa s pánom Stylesom o tomto prípade. Oboznámil ma o situácií s tým mužom a vysvetlil mi vzťah medzi vami a ním. Mali by ste skúsiť ísť za ním a zistiť čo si pamätá z tej noci, poprípade ho presvedčiť, že žaloba nie je nutná."

,,Ale čo ak bude trvať na žalobe? Akú máme šancu, že Harry sa dostane von bez zbytočných trestov?"

,,Myslím, že šanca je veľmi malá pretože pán Styles si z tej noci nepamätá nič. A jeho hánky sú poodierané. Pokiaľ si pán Styles nespomenie na pravdu, čo robil túto noc na súde nemáme najmenšiu šancu.

Sme v prd*li!


Toto sú moje fav časti! Dráma čo prichádza s Denisom je mega cool písať.

Parents // hs [Complete]Donde viven las historias. Descúbrelo ahora