Život s prichuťou vanilky

Help!

Po istom čase hrania monopoly sme sa rozhodli že si vyrazime do mesta na pizzu. Prechadzku a odreagovanie som potrebovala viac ako male dieťa cukor. Veď večerne prechadzky su na to ako stvorene. A musim si ešte poriadne užiť s Chrisy a Sarah veď zajtra rano už idu domov.

Tulali sme sa po parku jak zatúlane psy. Až teraz som si všimla ako su zamilovani Sarah s Niallom. Sladké. Uživala som si s tymi ľuďmi....každy ten usmev bol fakt úprimny. Teraz som chápala a uvedomovala som si to ako moc ich mam rada. Veď s Chrisy a Sarah sme spolu odjakživa. Tie naše prusery, trapasy, žury........to všetko sa mi teraz premietalo pred očami. Všetky naše zážitky. Zrazu som mala taky ten divny pocit ako keby som s nimi už dlho nemala byť....ako keby som mala isť niekde preč....či zomrieť. Neviem. Cele to bolo strašne divne až mi z toho behali zimomriavky po chrbte. Dobre Adry kľud...nikam nejdeš nebuď paranoidna....Vtom ma z premišľania prerušila Chrisy. "Heeeeej zem vola Adry Kohnovu." ......"Čo? ....ok som v poho len som sa zamyslela."

"Počuvaj čo ti natrepala ta babka lebo odkedy si sa od nej vrátila si nejaká divna. Ako keby si nebola vo svojej koži." Prehovoril ku mne Josh. Mal pravdu....aj som sa tak citila. "Alee nič podstatne...neriešme to." odpovedala som mu. Ano viem bolo to podstatne. Až priliž. Ale tí ľudia sa bavili bolo im fajn tak som necitila potrebu povaledať im to. Aspoň nie teraz. Viem že by im to skazilo naladu ako mne. Achh pomoc až po chviľke pozorovania ostatnych som si uvedomila ako sa nechcem sťahovať. Keby že sa naozaj sťahujeme len o ulicu ďalej tak to prežijem. Bývala by som bližšie pri Chrisy a Joshovi. Ale keby sme sa sťahovali do tej Moskvy čo je tiež možne vzhľadom na to že susedka vie prekoprcnuť cely pribeh na inu pointu tak to asi neprežijem. Bez nich to určite neprežijem. V tom som sa citila tak sama....tak divne sama aj keď som obklopena užasnymi ľuďmi. Achh dosť Kohnova asi potrebuješ pomoc......pomoc cvokára.

Vošli sme do pizzerie. Ako vždy sme išli na naše obľubene miesto do zadu do boxou. Mali tam užasne sedačky.....rohove, kde sme sa vzmestili všeci šiesti. Keď sme tam prišli skoro som skolabovala. Myslela som že sa mi sniva. No opak bol pravdov. Bola to realita......kruta realita. Oni tam sedeli.

"Mami, tati, Mike čo tu robite??? Pokiaľ viem toto nieje Moskva!!"

Fuu takže ďalšia časť. Vote a comenty potešia ;)