Rozprávka s vlastným koncom.
Zdvihni ten meč,
neutekaj preč.
Postav sa, čel.
Aj keď slnko bije do očí,
a teba to pomaly ale isto ničí.
Stále myslíš na jedno,
skrz to, že je koniec.
Obzerajúc sa vidíš jeho tvár,
aj napriek tomu, že nie sú pár.
Skoč cez priepasť kde ležia spomienky,
nepadni, otaneš tam naveky.
Vyhni sa ohňu,
tej falošnej nádeji.
Pomaly vstaň,
a netop sa v trápení.
YOU ARE READING
bez mena.
PoetryBásničky... Zoberte si z toho práve to čo chcete vy. Každý to môže pochopiť inak a nájsť si tam niečo svoje. Samozrejme to nieje pre každého. Niesom básnik a za prípadné chyby sa ospravedlňujem. Ak sa to zapáči aspoň jednému beriem to ako úspech a b...
