Don't leave me

1.01. I'll never love again

Šum lístia bol jediný zvuk, ktorý som v tej tmavej noci dokázala vnímať. Pohľadom som sa

upierala na prázdnu ulicu predmestia zatiaľ čo som sa ešte viac zababušila do chuňatej deky. Prvé jesenné dni sa už začali predierať na povrch a čísla na teplomery sa čoraz viac začali približovať k nule. V rukách som zvierala obálku, ktorá pre mňa mohla znamenať úplnu zmenu. V nej bola odpoveď na moju budúcnosť a ja som zrazu mala pocit, že neviem či som na ňu bola úplne pripravená. Zhlboka som sa nadýchla a pohľadom prešla na nebo. Mraky, ktoré zahaľovali jasnosť hviezd až príliš pripomínali zmätok v mojej duši.

"Viem, že si so mnou," šepla som s hlbokým povzdychom pričom som sa donútila usmiať. V tom istom momente sa za mnou otvorili vchodové dvere a následne som započula kroky, ktoré ku mne smerovali. O pár sekúnd na to sa vedľa mňa posadila osoba, ktorá mi podala šálku horúceho čaju.

"To je na nervy," žmurkla na mňa na čo som na ňu vďačne pozrela. "Chcem aby si vedela, že nech v tej obálke stojí čokoľvek..."

"Ja viem," skočila som jej do reči. "Ja viem Holly," prikývla som istejšie.

"Chceš byť sama?" spýtala sa ma na čo som iba pokrútila hlavou. "Takt u s tebou ostanem dobre?" milo sa usmiala zatiaľ čo mi rukou chytila trasúce koleno. Hlavu som si spontánne oprela o jej rameno zatiaľ čo som si odchlipla z čaju.

"Vieš, že Londýn je od Wisconsinu vzdialený vyše 6283 kilometrov?" po chvíli mlčania som preťala ticho pričom som sa vystrela a pozrela na ňu. "Myslím tým vzdušnou čiarou," dodala som zatiaľ čo sa moje čelo zvraštilo od pochýb, ktoré ma v tom momente pochytili. "A necelých 2500 kilometrov od..." dodala som, no v tom som sa zasekla. "Holly," zhlboka som sa nadýchla keď som si uvedomila jednu podstatnú vec. "Ak je v tej obálke to čo predpokladám, tak...tak k nemu budem bližšie ako som bola za celé dva roky," vydýchla som nahromadený vzduch z mojich pľúc zatiaľ čo sa môj hlas od rozpakov celý zachvel.

"Máš pravdu," prikývla zatiaľ čo sa v jej očiach zaleskli slzy.

"Možno...možno tak budem mať šancu aby sa moje listy k nemu dostali skôr alebo sa mi ho dokonca podarí navštíviť a..." začala som premýšľať pričom som zreteľne cítila ako sa do mojej duše vracia život.

"Kaya," zastavila ma Holly skôr ako som stihla dokončiť moje myšlienky. Jej ruka sa mi vplietla do vlasov pričom si tým vynútila celú moju pozornosť. "Naozaj dúfam, že v Londýne nájdeš svoje šťastie," po zaváhaní dodala, no ja som vedela, že mi chcela povedať niečo iné. A hoci som presne vedela čo, nedokázala som to počuť. A ona to nedokázala vysloviť.

"Ale ja už som svoje šťastie predsa našla," pokojne som sa usmiala a snažila sa zachovať si chladnú hlavu ako zakaždým keď prišlo na túto tému.

"Tak to už konečne otvor," povzbudila ma s vrelým úsmevom na čo som iba prikývla, podala jej šálku a s trasúcimi rukami som otvorila obálku...

XXX

Keď som pred sebou zbadala obrovský kufor, premohol ma strach. Srdce mi bilo ako o život a ja som si nepriala nič iné ako ho zavrieť a hodiť späť pod posteľ, kde mal celé tie dlhé roky svoje miesto. Moje ruky sa triasli vo chvíli keď som z vešiaku zvesovala svoje veci. A hoci som netušila koľko času prešlo, kým sa moja batožina naplnila, ten čas mi pripadal ako nekonečno.

"Kaya..." jej klopanie na dvere bolo slabé. "Večera je hotová," nakukla do izby zatiaľ čo ja som v rukách zvierala fotografiu, ktorú som chcela zbaliť ako poslednú.

"Hneď tam budem," pozrela som na ňu.

"Vy ste úplne rovnakí," pobavene sa zasmiala keď zbadala môj nepodarený pokus zbaliť všetky potrebné veci. "Ani jeden z vás nie je vôbec praktický," pokrútila hlavou pričom prikročila k posteli a začala z kufra vyťahovať trička. "Keď ich pekne poskladáš, budeš mať viac miesta," vysvetlila mi zatiaľ čo mi začala prekladať moje veci. Mlčky som ju iba pozorovala a premýšľala som nad tým kedy sa táto žena pre mňa stala dôležitejšou osobou ako moja vlastná matka. "Zlatko?" pozrela na mňa keď som nepatrne potiahla nosom. Naozaj som nechcela byť sentimentálna, no bolo to silnejšie ako ja. "Tak toto snáď nie," karhavo ku mne pristúpila zatiaľ čo ja som si rýchlo utierala slzy.