Instagram United Us

Bonus č.1

Jeonghan pov.

Prechádzal som sa po prázdnom meste a hľadal nejaký obchod aby som mohol kúpiť nejaký malý darček pre Vernona. Blížili sa jeho narodenini a ja som nemal ani najmenší nápad na darček. Prešiel som množstvo obchodov s oblečením a dokonca aj s knihami, ale nič som nenašiel. Už som bol zúfalý, obchody sa mi zatvárali pred očami. Zablúdil som do jednej uličky, z ktorej sa ešte svietilo. Dúfal som, že sa tam nájde nejaký malebný obchodík v ktorom nájdem ten pravý darček. Dnes mi šťastie hralo do kariet a v uličke bol obchod. Nadýchol som sa a vstúpil do predajne. U pokladne stal sympatický mladý muž, no možno ešte len chlapec. Nevyzeral starší než ja.
,,Dobrý večer” pozdravil som ho a pustil sa do preskúmania regálov.
,,Dobrý” pozdravil mladík a ďalej pokračoval v čítaní knihy, ktorú mal položenú pred sebou.
Prechádzal som regálmi plnými kvetináčov, váz a rôznych iných keramických výrobkov. Až neskôr som narazil na masterpiece. Veľká keramická socha medveďa, jeho obľúbeného zvieraťa. Zobral som ju z regálu a namieril som si to k pokladni. Chlapec odložil knihu a napriamo sa na mňa pozrel. Pripomínal mi chlapca, ktorého už nejakú dobu sledujem na instagrame. Položil som sochu medveďa na pokladňu. Chlapec si ju zobral a namarkoval mi ju.
,,Bude to 27780.624 wonov (21,40 €)” povedal a vytiahol papierovú tašku do ktorej tu sochu dal.
Cena má zaskočila ale neprekvapila. Ta socha bola veľká asi takých 30 centimetrov a bola taktiež veľmi pekná. Vytiahol som penazenku a zobral zaokrúhlení počet wonov.
,,To je v pohode” usmial som sa keď mi chcel vrátiť tých 0,376 (0€).
Zobral som papierovú tašku a s pozdravom sa vydal von z obchodu. Pred vchodom som sa zastavil a zavolal Junovi. Ako som tak volal všimol som si, že chlapec zatvára.
Rýchlo som sa s Junom rozlúčil a chcel nadviazať konverzáciu s chalanom. Nestihol som sa ani ujať slová keď ma predbehol on.
,,Ahoj” usmial sa keď zamkol dvere do obchodu a otočil sa na mňa.
,,Ahoj” taktiež som sa usmial.
Dobehol ku mne a začal sa predstavovať.
,,Som Hong Jisoo, ale preferujem skôr Joshua” usmial sa a čakal na to kým sa predstavím ja.
,,Ja som Yoon Jeonghan” taktiež som sa usmial.
Spoločne sme vykročili a začali sa viac rozprávať. Nikdy som sa len tak nezačal rozprávať s náhodným predavačom malého obchodu, ale všetko raz po prvýkrát. Zastavili sme pri autobusovej stanici a sadli si na lavičku. Autobus mal za také 4 minúty prísť. Naše čakanie na autobus bolo v tichosti. Autobus došiel a obaja sme nastúpili. Šiel so mnou asi dve zastávky a potom vystúpil. Ako som tak v tom autobuse sedel tak mi niečo trklo v hlave. Ja som sa doňho zamiloval. Rýchlo som poprosil vodiča aby zastavil, musím podotknúť že vodič a dokonca ani cestujúci neboli nadšení, a vybehol som von. Rýchlo som bežal na zastávku a tam to dvihol doprava, kde sa ešte rysovala silueta chalana ktorý ma okúzlil hneď na prvýkrát. Dobehol som ho a vydýchaval  svoj práve odbehnutý maratón. Myslím že by bol na mňa učiteľ telesnej veľmi hrdý.
,,Počúvaj, hneď na prvý pohľad som sa do teba zamiloval, viem že sa poznáme asi iba také tri hodiny ale, budem poctený ak sa staneš mojim priateľom”
Vyvalil oči a prikývol. No a takto som si našiel priateľa. Divné však. Úprimne som za to rád.
_________________________
Bonus taký kratší ale chcem poďakovať za všetky votes, komenty a videnia.
❤️❤️❤️