Instagram United Us

Bonus č. 2

Wonwoo pov.

Prechádzal som sa preplnenými ulicami Seoulu. Pohľadom som prechádzal po všetkých ľuďoch, ktorí okolo mňa prechádzali. Tajne som dúfal, že sa z toho húfu neznámych tvári vynorí aspoň jedna známa. Nechcel si to priznať ale stratil sa. Stratil sa v Seoule. Svoj pohľad som presmeroval na svoje nohy a hneď toho oľutoval. Svojim telom som narazil do ďalšieho. Chlapec, do ktorého som narazil, mal vyše 180 centimetrov, hnedé vlasy a vyzeral docela zaskočene. Ani sa mu nečudujem. Keďže som sa ocitol na zemi, tak mi pomohol na nohy.
,,Prepáč nepozeral som sa na cestu” ospravedlnil som sa.
,,To nevadí” usmeje sa ,,som Mingyu, ty?”
,,Wonwoo” znovu som si ho premeral pohľadom.
Takto sa skončila naša veľmi krátka konverzácia. Naposledy som mu venoval pohľad a chcel ho obísť. Predsa len nechcel som v meste staviť viac času ako bolo treba. Býval som kúsok pred Seoulom. Len som nevedel ktorým smerom. Mingyu ma však zastavil.
,,Čo tak niekedy niekam zájsť, čo ty na to?” len som prikývol.
,,Dám ti svoje číslo” povedal som a zobral si mobil ktorý mi podával.
Naťukal som mu tam číslo a vrátil mu mobil. Následne som mu aj ja podal svoj.
,,Asi nepochádzaš zo Seoulu?” nadvihol obočie a zadíval sa na mňa.
,,Nie, narodil som sa v Changwonu” oboznámil som ho.
Zničoho nič ma napadlo, že by mi mohol pomôcť dostať sa z mesta. Dúfam, že vie cestu.
,,Nerád to priznávam, ale trošku som sa stratil, pomohol by si mi sa dostať pred mesto?” nervózne som sa zasmial, dúfam že pochopil kam.
,,Tam kde sú tie domy? Taká dedinka pred Seoulom?” rýchlo som začal prikývovať hlavou.
,,Okej nemám problém, tak pod” usmial sa, chytil ma za ruku a začal tiahnuť smer, asi, môj domov.
------------------------------
Po polhodine sme sa konečne dostali k môjmu domu. Zo slušnosti som Mingyuma pozval dovnútra. Rozprávali sme sa o snáď o všetkom. Aj u mňa prespal. No a tak sa začalo naše priateľstvo.
______________