Thor's sister

14.,,Ja ale môžem."

Kľačala som na kolenách a sledovala som Malekita, ako sa blíži k svojej lodi.

Začal sa dvíhať vietor, a všetko sa začalo premieňať na červené kúsky skla. Počula som sa sebou kroky. Bola to Jane a doktor Selvig.

,,Tris. Nestihli sme to."povedala Jane a pomohla mi vstať. Objala ma a ja som jej objatie opätovala.

,,Konvergencia koliminuje."povedal doktor Selvig a pozrel sa na mňa. Môj pohľad som umiestnila na tyče, ktoré držal v rukách.

,,Tie tyče ho nezastavia?"spýtala som sa a pozrela som sa doktora Selviga.
Ten si iba povzdychol a sklonil svoj pohľad s zemi.

,,Odtadiaľ nie."povedal doktor Selvig. A všetci sme sa pozreli na vzdaľujúceho Malekita.

,,Bližšie sa tiež nedostaneme."povedala Jane a zakrútila hlavou.

,,Ja sa tam ale dostanem."povedala som, zobrala som tie tyče a vyrazila som k Malekitovi. Hrozne ma bolela tá rana, ale musím to vydržať.

Rýchlo som sa presúvala k Malekitovi. Tá energia ma oslabovala. Ja som sa však nemohla vzdať. Nie teraz. Nie potom, koho to stálo život. Matka, strážci a Loki.

,,Malekit!"skríkla som na Malekita, ktorý stál asi 7 metrov predo mnou.

,,Temnota sa vracia, ásgarďanka. Prišla si sa pozrieť, ako tvoj vesmír skončí?"povedal posmešne Malekit. Zakrútila som hlavou a tiež som sa usmiala napriek všetkej tej bolesti.

,,Nie, prišla som po tvoju kapituláciu."povedala som a hodila po Malekitovi jednu z troch tyči.
Ten ju chytil do jednej ruky. Zrazu mu ale tá ruka zmizla.

Hodila som druhú tyč do jeho druhej ruky. I tá zmizla. Musela som sa chytiť za ranu a trochu ju pritlačiť.

,,Myslíš si, že to dokážeš zastaviť? Aether je nezničiteľný!"povedal a stále neprestaval.

,,Aether možno nie, ale ty áno."povedala som a privolala som Nidavellir. Cítila som, že je niekde blízko.

Rozbehla som sa oproti Malekitovi a vyskočila som do vzduchu. Akurát som chytla Nidavellir. Nidavellirom som odhodila Malekita do jeho lode a tú tyč som po ňom hodila. Zapychla sa presne do jeho hrudi.

Zrazu ale Malekit zmizol a s ním aj všetken vietor a temnota. Aether bol stále v Malekitovi a to som nemohla dopustiť.

Nevšímla som si ale loď, ktorá padala mojim smerom. Nemohla som sa pohnúť. Moja rána veľmi krvácala. Pribehla ku mne Jane a snažila sa na odtiahnuť, bohužiaľ by to nestihla. Loď bola veľmi veľká.

Jane ma postavila a ťahala ma preč. Videla som ako sa tá loď už je skoro pri nás, keď zrazu zmizla. S Jane sme si naraz povzdychli.

Cítila som Malekita. Všetko bolo celkom v poriadku až na zničené mesto a Aether, ktorý bol stále v Malekitovi.

,,Tris!!"počula som Thora z diaľky. Pribehol ku mne a chytil ma za ruku.

,,Zvládli sme to Thor."povedala som a usmiala som sa na Thora. Rozmýšľala som ako a kde Aether uložiť.

,,Musíme vziať Aether."povedala som a snažila som sa postaviť. Thor len prikývol ale nevedel, čo sa chystám urobiť. Pomohol mi postaviť sa.

Chytla som jeho hlavu do mojich ruk. Zatvorila som oči, a sústredila som sa na Aether.

,,Tris čo to robíš?"povedal nechápavo Thor. Umlčala som ho zakývanim hlavy.

Aether bol v Temnom svete v Malekitovi. Musela som sa ponúknuť sama. To som aj urobila a Aetheru som poskytla svoje telo ako hostiteľ. Nič sa nedelo, až som cítila nával energie. Musela som sa dostať späť do Temného sveta.

,,Thor, mám vás rada."povedala som, urobila krok a spadla som do jednej s trhlin. Dopadala som asi 2 metre od Malekita.

Ležal na zemi bez ruk len s úsmevom na tvári. Prišla som k nemu bližšie.

,,Aether nezničíš."povedal, vstal a nejakým spôsobom mal znovu ruky. Čože? Nechápavo a trochu vystrašene som po ňom skočila.

Začal sa medzi nami boj o Aether. Malekit sa dobre bránil. Kopla som ho do brucha a udrela som ho päsťou. Ranu mi sice vykryl, ale obidvaja sme boli na pokraji našich síl.

Malekit ma bodol do hrude mojou dýkou a udrel ma tak silno, že som spadla na zem.
Malekit si sadol na mňa a moju dýku mi dal ku krku.

,,Kto je tu teraz ten silnejší!?Ja!"zreval na celý svet. Sťažka som dýchala. Musím to zvládnuť. Musím.

,,Myslím, že ja."povedala som a chytla som ho za spánky. Začala som mu robiť bordel v hlave jeho vlastnými slovami a spomienkami.

Tak veľmi som chcela, aby zaplatil za to, čo urobil.
Viete, počas našej bitky som vymyslela plán, ako dostať Aether na stranu dobra.

Chcela som, nech cíti bolesť takú, akú som cítila ja. A viete čo sa stalo?
Mojimi žilami začala pretekať bolesť. Moja bolesť, ktorú som vysála ostatným. Predávala som mu moju bolesť.

Malekit začal kričať. Videla som ako začína z neho Aether vyliezať. Cítila som každý posun Aetheru. Zrazu ale Malekit ako keby vybuchol. Proste sa rozpadol na malé ako keby kúsky skla.

Aether sa vznášal nado mnou. Ponúkla som mu svoje telo. Aether sa nesmel dostať do zlých rúk. Musím ho dať na bezpečné miesto aj za cenu, že ma to zabije.

Ležala som a pozerala som sa na Aether. Všimla som si aj Thora, ako vyskočil z jednej trhliny. Bol odo mňa veľmi, veľmi ďaleko.

Veľmi som chcela spať.
Neviem čo sa potom stalo, ale pamätám si, že tmavo- červený Aether sa premenil na čisto červený Aether. Aether už nebol temný. Bol to už len jeden z kameňov nekonečna.

Takto to malo dopadnúť. Dobre. Všetko bolo dobre. Aether bol relatívne v bezpečí. Ak zomriem, Aether už bude normálny. Teda už nebude temný.

............

Ahoj. Toto je predposledná kapitola tejto knihy. Nebojte sa. Všetko dopadne celkom dobre. Aspoň dúfam. Budem rada ak zanecháte komentár a ✴.

Vaša Tris👑✴